Hebrejom 3

1

Preto, svätí bratia, účastníci nebeského povolania, hľaďte na apoštola a veľkňaza nášho vyznania, na Krista Ježiša,

2

ktorý bol verný tomu, ktorý ho tým učinil, ako aj Mojžiš, v celom jeho dome.

3

Lebo on je uznaný za hodného natoľko väčšej slávy nad Mojžiša, nakoľko väčšiu česť ako dom má ten, kto ho vystavil a zariadil.

4

Lebo každý dom býva vystavený od niekoho, a ten, kto všetko vystavil a zariadil, je Bôh.

5

A Mojžiš pravda bol verný v celom jeho dome, jako služobník, na svedoctvo toho, čo malo byť hovorené:

6

ale Kristus ako Syn nad jeho domom, ktorého domom sme my, ak smelú dôveru a chválu nádeje až do konca pevnú dodržíme.

7

Preto, jako hovorí Svätý Duch: Dnes, keby ste počuli jeho hlas,

8

nezatvrdzujte svojich sŕdc ako v tom rozhorčení, v deň pokúšania na púšti,

9

kde ma pokúšali vaši otcovia, zkúsili ma a videli moje skutky štyridsať rokov;

10

preto som zanevrel na to pokolenie a riekol som: Vždycky blúdia srdcom. A oni nepoznali mojich ciest,

11

takže som prisahal vo svojom hneve: Nevojdú do môjho odpočinku!

12

Hľaďte, bratia, aby snáď nebolo v niekom z vás zlé a neverné srdce, ktoré by odstupovalo od živého Boha.

13

Ale sa napomínajte každý deň, dokiaľ sa volá: dnes, aby nebol niekto z vás zatvrdený zvodom hriechu;

14

lebo sme sa stali účastníkmi Krista, akže počiatok podstaty dodržíme pevný až do konca.

15

Teda keď je povedané: Dnes, keby ste počuli jeho hlas, nezatvrdzujte svojich sŕdc ako v tom rozhorčení Boha!

16

Lebo niektorí počuli a rozhorčili. Ale nie všetci, ktorí vyšli z Egypta skrze Mojžiša.

17

A na ktorýchže zanevrúc hneval sa štyridsať rokov? Či nie na tých, ktorí hrešili, a ktorých telá popadaly na púšti?

18

A ktorýmže prisahal, že nevojdú do jeho odpočinku, ak nie tým, ktorí neposlúchali?

19

A vidíme, že nemohli vojsť pre neveru.