1 Solúnčanom 2

1

Lebo sami viete, bratia, o našom príchode k vám, že nebol daromný;

2

ale hoci sme aj predtým mnoho pretrpeli a boli pohanení, jako viete, vo Filipách, odhodlali sme sa smele vo svojom Bohu hovoriť vám evanjelium Božie v mnohom boji.

3

Lebo naše napomínanie nepochádzalo z bludu ani z nečistoty ani sa nedialo v lesti.

4

ale jako nás Bôh uznal za hodných byť poverenými evanjeliom, tak hovoríme, nie ako takí, ktorí sa chcú ľúbiť ľuďom, ale Bohu, ktorý zkúša naše srdcia.

5

Lebo ani sme nikdy nepoužili lichotného slova, jako viete, ani zámienky lakomstva, Bôh je svedok;

6

ani sme nehľadali od ľudí chvály, ani od vás ani od iných, hoci sme si mohli dodať vážnosti jako Kristovi apoštolovia.

7

Ale sme boli láskaví medzi vami, sťa by kojaca matka nežne k sebe vinula a opatrovala svoje vlastné deti.

8

A naplnení súc takou srdečnou láskou naproti vám hotoví sme boli dať vám nie len evanjelium Božie, ale aj svoje vlastné duše, pretože ste sa nám stali takí milí.

9

Lebo veď sa pamätáte, bratia, na našu úsilnú prácu a námahu, lebo sme pracovali dňom i nocou, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu a tak sme vám hlásali evanjelium Božie.

10

Vy ste svedkami i Bôh, ako sväte, spravedlive a bezúhonne sme sa vám veriacim chovali

11

a že sme, jako viete, jedného každého z vás ako otec svoje vlastné deti napomínali a povzbudzovali

12

a osvedčovali, aby ste chodili hodne Boha, ktorý vás povoláva do svojho kráľovstva a do svojej slávy.

13

A preto aj my neprestajne ďakujeme Bohu, že prijmúc od nás slovo zvesti Božej neprijali ste slová ľudí, ale - jako je pravda - slovo Božie, ktoré aj mocne pôsobí vo vás veriacich.

14

Lebo vy ste sa, bratia, stali nasledovníkmi cirkví Božích, ktoré sú v Judsku v Kristu Ježišovi, lebo aj vy ste pretrpeli to isté od svojich vlastných súkmeňovcov ako aj oni od Židov,

15

ktorí aj Pána Ježiša zabili aj svojich vlastných prorokov aj nás prenasledujúc vyhnali a Bohu sa neľúbia a sú protivní všetkým ľuďom

16

a bránia nám hovoriť pohanom, aby neboli spasení, aby vždycky doplnili svoje hriechy, ale náhle prišiel na nich hnev Boží ku koncu.

17

Ale my, bratia, osirotejúc násilným odlúčením od vás, na krátky čas, tvárou, nie srdcom, tým viacej sme sa usilovali vidieť vašu tvár s velikou túžbou.

18

Preto sme chceli prijsť k vám, ja Pavel, i raz i dva razy, ale nám prekazil satan.

19

Lebo veď kto je našou nádejou alebo radosťou alebo korunou chlúby - či azda nie aj vy pred naším Pánom Ježišom Kristom, keď prijde?!

20

Lebo vy ste našou slávou a radosťou.