Deuteronómium 9

1

Počuj, Izraelu, ty dneská prejdeš cez Jordán, aby si vojdúc zaujal do dedičstva národy, väčšie a mocnejšie ako si ty, mestá, veľké a ohradené až do neba,

2

veľký ľud a vysokej postavy, synov Enákových, ktorých znáš. A ty si počul hovoriť, kto vraj obstojí pred synmi Enákovými?

3

Ale dnes budeš vedieť, že Hospodin, tvoj Bôh, je ten, ktorý ide pred tebou, zožierajúci oheň, on ich zahladí, on ich poníži pred tebou, a vyženieš ich a zahubíš ich rýchle, tak ako ti hovoril Hospodin.

4

Nepovieš vo svojom srdci, keď ich zaženie Hospodin, tvoj Bôh, zpred tvojej tvári, vraj pre moju spravedlivosť ma sem voviedol Hospodin, aby som zaujal túto zem do dedičstva, a pre bezbožnosť týchto národov vyhnal ich Hospodin od mojej tvári.

5

Oj, nie pre svoju spravedlivosť ani pre priamosť svojho srdca ideš ty zaujať ich zem do dedičstva; ale pravda pre bezbožnosť týchto národov vyženie ich Hospodin, tvoj Bôh, od tvojej tvári, a aby postavil slovo, ktoré prisahal Hospodin tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi,

6

a tedy budeš vedieť, že nie pre tvoju spravedlivosť dá ti Hospodin, tvoj Bôh, tú krásnu zem dobrú, aby si ju zaujal do dedičstva, lebo si ty ľud tvrdej šije.

7

Pamätaj, nezabudni, že si popudzoval k hnevu Hospodina, svojho Boha, na púšti odo dňa, ktorého si vyšiel z Egyptskej zeme, dokiaľ ste len neprišli na toto miesto; staväli ste sa Hospodinovi na odpor.

8

Aj na Horebe ste popudili Hospodina k hnevu, a Hospodin sa rozhneval na vás tak, že vás chcel zahladiť,

9

keď som ja bol vyšiel hore na vrch, aby som prevzal kamenné dosky, dosky smluvy, ktorú učinil s vami Hospodin, a bol som na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí; chleba som nejedol ani som nepil vody.

10

A Hospodin mi dal dve kamenné dosky, popísané prstom Božím, a bolo na nich napísané podľa všetkých tých slov, ktoré hovoril Hospodin s vami na vrchu zprostred ohňa v deň shromaždenia.

11

A stalo sa po štyridsiatich dňoch a po štyridsiatich nociach, že mi dal Hospodin dve kamenné dosky, dosky smluvy.

12

A Hospodin mi riekol: Vstaň, sídi rýchle odtiaľto, lebo sa zkazil tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta; rýchle vybočili z cesty, ktorú som im prikázal, urobili si sliatinu.

13

A ešte mi riekol Hospodin takto: Videl som ten ľud, že hľa, je to ľud tvrdej šije.

14

Nechaj ma, a zahladím ich a vytriem ich meno zpod nebies a učiním teba národom, mocnejším a väčším čo do počtu ako je on.

15

Vtedy som sa obrátil a sišiel som s vrchu - a vrch horel ohňom - a dve dosky smluvy som niesol na oboch svojich rukách.

16

Ale keď som videl, že hľa, zhrešili ste proti Hospodinovi, svojmu Bohu: urobili ste si teľa, sliatinu, vybočiac rýchle z cesty, ktorú vám prikázal Hospodin,

17

pochytil som dve dosky a hodil som ich s oboch svojich rúk a rozbil som ich pred vašimi očami.

18

A padnúc ležal som pred Hospodinom ako tam prv, štyridsať dní a štyridsať nocí, chleba som nejedol ani som nepil vody pre všetky vaše hriechy, ktorými ste hrešili robiac to, čo je zlé v očiach Hospodinových, aby ste ho popudzovali k hnevu.

19

Lebo som sa bál hnevu a prchlivosti, pretože sa bol rozhneval Hospodin na vás a chcel vás zahladiť. Ale Hospodin ma vyslyšal aj tento raz.

20

Aj na Árona sa vtedy veľmi rozhneval Hospodin a tiež ho chcel zahladiť, ale aj za Árona som sa modlil toho času.

21

A vzal som váš hriech, ktorý ste urobili, totiž to teľa, a spálil som ho ohňom a tĺkol som ho drviac mocne, až bolo obrátené na prach, na drobný prach, a potom som hodil jeho prach do potoka, ktorý tiekol s vrchu.

22

I v Tabere i v Masse i v Kibrót-hattáve popudzovali ste Hospodina k hnevu.

23

I vtedy, keď vás bol poslal Hospodin z Kádeš-barnee povediac: Iďte hore a zaujmite do dedičstva zem, ktorú som vám dal! postavili ste sa rozkazu Hospodina, svojho Boha, na odpor a neverili ste mu a nepočúvali ste na jeho hlas.

24

Protivili ste sa Hospodinovi od prvého dňa, ktorého som vás poznal.

25

A padnúc ležal som pred Hospodinom štyridsať dní a štyridsať nocí, ktoré som tam ležal, lebo Hospodin povedal, že vás ide zahladiť.

26

A modlil som sa Hospodinovi a povedal som: Panovníku Hospodine, nezkaz svojho ľudu a svojho dedičstva, ktoré si vykúpil svojou veľkosťou, ktoré si vyviedol z Egypta silnou rukou!

27

Pamätaj na svojich služobníkov, na Abraháma, Izáka a Jakoba! Nehľaď na tvrdosť tohoto ľudu, na jeho bezbožnosť a na jeho hriech!

28

Aby neriekli obyvatelia zeme, z ktorej si nás vyviedol: Pretože ich nemohol Hospodin voviesť do zeme, o ktorej im hovoril, a pretože ich nenávidel, ich vyviedol, aby ich usmrtil na púšti.

29

A oni sú predsa len tvojím ľuďom a tvojím dedičstvom, ktoré si vyviedol vo svojej veľkej sile a svojím vystretým ramenom.