Deuteronómium 32

1

Pozorujte, nebesia, ušima, a budem hovoriť! A zem nech počuje reči mojich úst!

2

Moje naučenie sa bude liať ako hojný dážď; moja mluva bude vlažiť ako rosa; bude jako tichý dážď na mladistvú trávu, jako hustý dážď na bylinu.

3

Lebo budem hlásať meno Hospodinovi. Vzdajte velebnosť nášmu Bohu!

4

Skalo, ktorej dielo je dokonalé! Lebo všetky jeho cesty sú spravedlivým súdom. Silný Bôh verný, u ktorého nieto neprávosti; spravedlivý je a priamy.

5

Porušilo sa mu - nie jeho synovia, ich škvrna - prevrátené pokolenie a spletilé.

6

Či sa tým odplacujete Hospodinovi, bláznivý ľude a nie múdry? Či nie je on tvoj otec, ten, ktorý si ťa nadobudol? On ťa učinil a postavil, aby si stál.

7

Rozpomeň sa na dni minulého veku! Porozumejte rokom pokolenia a pokolenia! Opýtaj sa svojho otca, a oznámi ti, svojich starcov, a povedia ti!

8

Keď delil Najvyšší národom dedičstvo, keď rozdeľoval synov Adamových, staväl hranice jednotlivým ľudstvám podľa počtu synov Izraelových.

9

Pretože podielom Hospodinovým je jeho ľud, Jakob povrazcom jeho dedičstva.

10

Našiel ho v pustej zemi a na pustine, v hukote divokej púšte; obňal ho, mal na neho pozor, ostríhal ho jako zrenicu svojho oka.

11

Jako keď orlica povzbudzuje svoje orlíčatá, vznáša sa nad svojimi mláďatami; rozťahuje svoje krýdla, berie ho, nesie ho na svojich perutiach.

12

Tak ho viedol sám Hospodin, a nebolo s ním boha cudzozemca.

13

Dal mu jazdiť po vysokých miestach zeme, a jedol úrody polí; dal mu ssať med zo skaly a olej z tvrdého kameňa,l

14

maslo od kráv a mlieko od drobného stáda, s tukom jahniat baranov z Bázana a kozlov, s tukom pšeničného jadra, a pil si krv hrozna peniacu.

15

No, keď stučnel Ješurún, kopnul. Stučnel si, stlstol si, vypásol si sa. A tak opustil Boha, ktorý ho učinil, a znevážil si skaly svojho spasenia.

16

Popudzovali ho k žiarlivosti cudzími bohmi, ohavnosťami ho popudzovali k hnevu.

17

Obetovali démonom, nie Bohu, bohom, ktorých neznali, novým, ktorí prišli z blízka, ktorých sa nebáli vaši otcovia.

18

Skalu, ktorá ťa splodila, si zanedbal a zabudol si na silného Boha, ktorý ťa sformoval.

19

Keď to videl Hospodin, zavrhol s opovržením pre popudzovanie svojich synov a svojich dcér.

20

A povedal: Skryjem pred nimi svoju tvár, uvidím, čo bude ich koniec, lebo sú oni všelijak prevrátené pokolenie, synovia, v ktorých niet vernosti.

21

Oni ma popudzovali k žiarlivosti nie-Bohom, hnevali ma svojimi márnosťami, nuž tedy i ja ich popudím k žiarlivosti nie-ľudom, bláznivým národom ich popudím k hnevu.

22

Lebo oheň sa roznietil mojím hnevom a bude horieť až do najhlbšieho pekla a požerie zem i jej úrodu a zapáli základy vrchov, takže budú horieť plameňom.

23

Nahromadím na nich zlých vecí, vystrieľam na nich všetky svoje strely.

24

Civieť budú hladom a žraní budú pálčivým neduhom a horkým morom; pošlem na nich zub divých šeliem, s jedom plazov, ktorí sa plazia v prachu.

25

Vonku bude sirotiť meč a vnútri v príbytkoch, bude hubiť strach, i mládenca i pannu, dieťa, požívajúce prsia, so šedivým mužom.

26

Povedal som, že ich zmetiem, vytriem ich pamiatku zpomedzi ľudí.

27

Keby som sa neobával zloby nepriateľa, že bude popudzovať -, aby vidiac to ich protivníci nevyložili si to vo svojej pýche zle a nepovedali: Naša vyvýšená ruka to bola, a nie Hospodin vykonal všetko toto.

28

Lebo sú národom, ktorý hynie čo do múdrej rady, a niet v nich rozumnosti.

29

Oj, aby boli múdri, aby to pochopili, aby porozumeli tomu, čo bude s nimi potom!

30

Oj, ako by jeden honil tisíc! A dvaja z nich by obrátili na útek desať tisíc, keby nebolo tak, že ich predala ich Skala, a že ich vydal Hospodin.

31

Lebo ich skala nie je ako naša Skala, a naši nepriatelia sú sami toho sudcami.

32

Lebo ich vinič je z viniča Sodomy a z polí Gomory. Ich hrozná sú jedovaté hrozná, a majú horké strapce.

33

Ich víno jedom drakov a strašným jedom ľútych hadov.

34

Či nie je to skryté u mňa, zapečatené medzi mojimi pokladmi?

35

Moja je pomsta i odplata, hotová na čas, keď klesne ich noha. Lebo je blízko deň ich záhuby, a spiecha, čo im je prihotovené.

36

Lebo Hospodin bude súdiť svoj ľud, a uľúti sa mu nad jeho služobníkmi, keď uvidí, že ta išla ich pomocná ruka, a že nepozostáva iba zavrený a opustený.

37

A povie: Kdeže sú ich bohovia, skala, ku ktorej sa utiekali?

38

Bohovia, ktorí jedli tuk ich bitných obetí, pili víno ich liatych žertví? Nože nech povstanú a pomôžu vám! Nechže je tá vaša skala nad vami záštitou!

39

A tak teraz vidzte, že ja a len ja som to! A nie je u mňa nijakého Boha. Ja usmrcujem i oživujem, raním a ja tiež uzdravujem, a nie je toho, kto by vytrhol z mojej ruky.

40

Lebo pozdvihujem svoju ruku k nebesiam a hovorím: Ako že ja žijem na veky!

41

Ak nabrúsim lesk svojho meča, a moja ruka sa chytí súdu, vrátim pomstu svojim protivníkom, a tým, ktorí ma nenávidia, zaplatím.

42

Opojím svoje strely krvou, a môj meč bude žrať mäso; opojím ich krvou zabitého i zajatého, z bujnovlasej hlavy nepriateľa.

43

Veseľte sa, národy, s jeho ľudom, lebo pomstí krv svojich služobníkov a vráti pomstu svojim protivníkom a pokryje hriech svojej zeme i svojho ľudu.

44

Potom prišiel Mojžiš a hovoril všetky slová tej piesne v uši ľudu, on i Hozeáš, syn Núnov.

45

A keď dohovoril Mojžiš všetky tie slová celému Izraelovi,

46

riekol im: Priložte svoje srdce ku všetkým tým slovám, ktoré ja dnes činím svedkami proti vám, ktoré prikážete svojim synom, aby ich ostríhali a činili, všetky slová tohoto zákona.

47

Lebo nie je to prázdne slovo, ktoré by bolo nad vašu možnosť, ale ono je vaším životom, a tým slovom predĺžite svoje dni na zemi, do ktorej idete cez Jordán, aby ste ju zaujali do dedičstva.

48

A Hospodin hovoril Mojžišovi toho istého dňa a riekol:

49

Vyjdi na tento vrch Abárim, na vrch Nébo, ktorý je v Moábskej zemi a ktorý je naproti Jerichu, a vidz zem Kanaán, ktorú ja dám synom Izraelovým do državia.

50

A zomri na vrchu, na ktorý ideš, a buď pripojený ku svojmu ľudu, tak ako zomrel Áron, tvoj brat, na vrchu Hore a bol pripojený ku svojmu ľudu,

51

pretože ste sa prehrešili proti mne medzi synmi Izraelovými pri vodách sváru v Kádeši na púšti Tsin, pretože ste ma neposvätili medzi synmi Izraelovými.

52

Lebo síce uvidíš zem pred sebou, ale ta nevojdeš, do zeme, ktorú ja dám synom Izraelovým.