Deuteronómium 15

1

Na konci každých sedem rokov spravíš úpust.

2

A toto je vec takého úpustu: Každý veriteľ utiahne svoju ruku upustiac od toho, čo požičal svojmu blížnemu. Nebude hnať svojho blížneho alebo svojho brata zaplatiť, lebo vyhlásili úpust Hospodinov.

3

Cudzozemca poženieš; ale od toho, čo by si mal u svojho brata, upustí tvoja ruka,

4

pretože nebude u teba núdzneho, lebo veď istotne ťa požehná Hospodin v zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, do dedičstva, aby si ju zaujal dedične,

5

ak len budeš bedlive počúvať na hlas Hospodina, svojho Boha, pozorujúc, aby si činil každé toto prikázanie, ktoré ti ja prikazujem dnes.

6

Lebo Hospodin, tvoj Bôh, ťa požehná, tak ako ti hovoril, a budeš požičiavať mnohým národom, ale ty nebudeš požičiavať od nikoho a budeš panovať nad mnohými národami, a nad tebou nebudú panovať.

7

Keď bude u teba núdzny, niekto zpomedzi tvojich bratov, v niektorej z tvojich brán v tvojej zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, nezatvrdíš svojho srdca a nezavrieš svojej ruky pred svojím núdznym bratom.

8

Ale istotne mu otvoríš svoju ruku a požičať požičiaš mu toľko, koľko potrebuje toho, čoho má nedostatok.

9

Vystríhaj sa, aby nebolo v tvojom srdci bezbožnej veci, že by si povedal: Blíži sa siedmy rok, totiž rok úpustu - a tvoje oko by bolo nešľachetné naproti tvojmu núdznemu bratovi, a nedal by si mu, pre čo by volal proti tebe na Hospodina, a bol by na tebe hriech!

10

Istotne mu dáš, a nebude tvoje srdce smutné, keď mu budeš dávať, lebo veď práve preto ťa požehná Hospodin, tvoj Bôh, v každej tvojej práci i vo všetkom, na čo siahne tvoja ruka.

11

Lebo toho nebude nikdy, aby nebolo núdzneho v zemi, preto ti ja prikazujem a hovorím: Doista otvoríš svoju ruku svojmu bratovi, svojmu chudobnému strápenému a svojmu núdznemu vo svojej zemi.

12

Keby ti bol predaný tvoj brat, Hebrej alebo Hebrejka, a slúžil by ti šesť rokov, siedmeho roku ho prepustíš slobodného od seba.

13

A keď ho prepustíš slobodného od seba, neprepustíš ho prázdneho.

14

Štedre ho obdaruješ dajúc mu zo svojho drobného stáda a zo svojho humna a zo svojho preša; z toho, čím ťa požehnal Hospodin, tvoj Bôh, mu dáš.

15

A budeš pamätať, že si bol sluhom v Egyptskej zemi, a že ťa vykúpil Hospodin, tvoj Bôh. Preto ti ja prikazujem dnes túto vec.

16

A stane sa, keď ti povie: Neodídem od teba, preto, že ťa miluje i tvoj dom, pretože mu bolo dobre u teba,

17

vtedy vezmeš šidlo a dáš do jeho ucha a do dverí, a bude ti sluhom na veky, a to isté učiníš i svojej dievke.

18

Nebude to ťažkým v tvojich očiach, keď ho prepustíš slobodného od seba, lebo veď to robilo dvojnásobné obyčajnej mzdy nájomníka, čo ti slúžil šesť rokov, a Hospodin, tvoj Bôh, ťa požehná vo všetkom, čo budeš robiť.

19

Všetko prvorodené, čo sa narodí z tvojich hoviad a z tvojho drobného stáda, čo bude samec, zasvätíš Hospodinovi, svojmu Bohu. Nebudeš robiť na prvorodenom svojho vola ani nebudeš strihať prvorodeného svojho drobného stáda.

20

Pred Hospodinom, svojím Bohom, ho budeš jesť rok po roku na mieste, ktoré vyvolí Hospodin, ty i tvoj dom.

21

Ale keby bola na ňom nejaká vada, keby bolo kuľhavé alebo slepé, s akoukoľvek zlou vadou, nebudeš ho obetovať Hospodinovi, svojmu Bohu.

22

Vo svojich bránach ho budeš jesť, nečistý i čistý spolu, jako srnu a jako jeleňa,

23

Iba jeho krvi nebudeš jesť; na zem ju vyleješ ako vodu.