2 Korinťanom 2

1

Ale to som usúdil v sebe: neprijsť k vám zase so zármutkom.

2

Lebo ak ja vás zarmútim, ktože je potom, kto mňa rozveselí krome toho, koho som ja zarmútil?!

3

A toto isté som vám napísal, aby som, keď prijdem, nemal zármutku od tých, ktorým by som sa mal radovať, dôverujúc vo všetkých vás, že moja radosť je radosťou všetkých vás.

4

Lebo z mnohého súženia a zovretia srdca som vám písal s mnohými slzami, nie aby ste sa zarmútili, ale aby ste poznali lásku, ktorej mám hojnejšie naproti vám.

5

A jestli niekto zarmútil, nie mňa zarmútil, ale z čiastky, aby som nepretiažil, zarmútil všetkých vás.

6

Dosť je takému tohoto pokarhania, ktorého sa mu dostalo od mnohých,

7

takže už máte, naopak, radšej odpustiť a potešiť, aby zase prílišným zármutkom nebol taký človek pohltený.

8

Preto vás prosím, žeby ste mu preukázali lásku.

9

Lebo na to som aj písal, aby som poznal vašu dokázanosť, či ste poslušní ku všetkému.

10

A komu čo odpúšťate, i ja; lebo i ja, čo som odpustil, ak som čo odpustil, urobil som to pre vás, pred tvárou Krista, aby ste neboli oklamaní od satana,

11

lebo nie sú nám neznáme jeho úmysly.

12

A keď som prišiel do Troady cieľom evanjelia Kristovho, hoci som mal otvorené dvere v Pánovi, nemal som oddychu vo svojom duchu, keď som nenašiel svojho brata Títa.

13

Ale rozlúčiac sa s nimi odišiel som do Macedonie.

14

No, vďaka Bohu, ktorý nám dáva vždycky víťazosláviť v Kristu a zjavuje skrze nás vôňu svojej známosti na každom mieste.

15

Lebo sme Kristovou dobrou vôňou Bohu medzi tými, ktorí dochádzajú spasenia, i medzi tými, ktorí hynú,

16

ktorým vôňou smrti na smrť, a ktorým vôňou života na život. Ale na to kto je spôsobný?!

17

Lebo nefalšujeme slova Božieho jako mnohí, ale jako takí, ktorí z mravnej čistoty, jako takí, ktorí z Boha pred Bohom v Kristu hovoríme.