Rimanom 1

1

Pavel, sluha Ježiša Krista, povolaný apoštol, oddelený k evanjeliu nášho Boha,

2

ktoré vopred zasľúbil skrze svojich prorokov vo svätých písmach

3

o svojom Synovi, pošlom zo semena Dávidovho podľa tela

4

určenom Synovi Božom v moci podľa ducha svätosti zo zmŕtvychvstania mŕtvych, o Ježišu Kristovi, našom Pánovi,

5

skrze ktorého sme dostali milosť a apoštolstvo cieľom poslušnosti viery medzi všetkými národami za jeho meno,

6

medzi ktorými ste aj vy, povolaní Ježiša Krista,

7

všetkým, ktorí ste v Ríme, milovaným Božím povolaným svätým: milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista!

8

Najprv ďakujem svojmu Bohu skrze Ježiša Krista za vás za všetkých, že vaša viera sa rozhlasuje po celom svete.

9

Lebo mojím svedkom je Bôh, ktorému svätoslúžim vo svojom duchu v evanjeliu jeho Syna, jako sa neprestajne zmieňujem o vás

10

prosiac vždycky na svojich modlitbách, ak by sa mi už predsa raz nejako podarilo z vôle Božej prijsť k vám.

11

Lebo túžim vás vidieť, aby som vám mohol udeliť nejaký duchovný dar milosti, aby ste boli upevnení,

12

to jest, aby som bol spolu s vami potešený medzi vami skrze v nás obapolne sa nachodiacu, vašu i moju vieru.

13

A nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že som si už mnoho ráz bol zaumienil, že prijdem k vám - a bolo mi vždy prekazené až doteraz -, aby som mal nejaký užitok aj medzi vami jako aj medzi ostatnými národami.

14

Grékom i barbarom, múdrym i nerozumným som dlžníkom.

15

Takto tá vo mne ochota aj vám, ktorí ste v Ríme, zvestovať evanjelium.

16

Lebo sa nehanbím za evanjelium Kristovo, lebo je mocou Božou na spasenie každému veriacemu, Židovi predne i Grékovi.

17

Lebo spravedlivosť Božia sa v ňom zjavuje z viery vo vieru, jako je napísané: Ale spravedlivý bude žiť z viery.

18

Lebo hnev Boží sa zjavuje s neba na každú bezbožnosť a neprávosť ľudí, ktorí zadržujú pravdu neprávosťou,

19

pretože to, čo sa môže vedieť o Bohu, je im zjavné, pretože im to Bôh zjavil.

20

Lebo jeho, len smyslom duše pochopiteľné neviditeľnosti vidieť od stvorenia sveta po učinených veciach, totiž jeho večnú moc a jeho božstvo, aby boli bez výhovorky.

21

Pretože poznajúc Boha neoslavovali ho jako Boha ani mu neďakovali, ale zmárniveli vo svojich myšlienkach, a zatemnilo sa ich nerozumné srdce,

22

hovoriac o sebe, že sú múdri, stali sa bláznami

23

a zamenili slávu neporušiteľného Boha za podobnosť obrazu porušiteľného človeka i vtákov i štvornohých tvorov i zemeplazov.

24

Preto ich tiež aj Bôh ta vydal v žiadostiach ich srdca do nečistoty, aby prznili svoje telá medzi sebou,

25

jako takí, ktorí premenili pravdu Božiu na lož a radšej sťa Boha ctili a bohoslúžili stvoreniu než Stvoriteľovi, ktorý je požehnaný na veky. Ameň.

26

Preto ich Bôh vydal do hanebných náruživostí, lebo aj ich ženského pohlavia osoby premenili prirodzené používanie seba na také, ktoré je proti prírode,

27

a podobne aj mužského pohlavia osoby opustiac prirodzené používanie ženy rozpálili sa vo svojej hriešnej žiadosti navzájom naproti sebe, mužovia s mužmi páchajúc hanebnosť a odplatu, jaká bola treba za ich šialený blud, dostávajúc sami na sebe.

28

A jako neuznávali za hodné a potrebné mať Boha v pravej známosti, tak ich aj Bôh vydal v neosvedčenú myseľ prevrátenú, aby robili to, čo sa nepatrí,

29

naplnených každou neprávosťou, smilstvom, podlosťou, lakomstvom, zlosťou, plných závisti, vraždy, sváru, lesti, zlých obyčají,

30

pletichárov, pomlúvačov, nenávidiacich Boha, trýzniteľov, pyšných, chlúbnych, vynálezcov zlého, rodičom neposlušných,

31

nesmyselných, vierolomných, nemajúcich lásky, nesmierlivých a nemilosrdných,

32

ktorí, hoci dobre poznali právo Božie, že tí, ktorí robia také veci, sú hodni smrti, nie len že to robia, ale to ešte aj schvaľujú tým, ktorí to tiež robia.