Jána 12

1

A tak šesť dňami pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde bol Lazar, ten, ktorý to bol zomrel a ktorého Ježiš vzkriesil z mŕtvych,

2

a pripravili mu tam večeru, pri čom Marta posluhovala, a Lazar bol jedným z tých, ktorí s ním spolu sedeli za stolom.

3

A Mária vzala funt masti z pravého a drahocenného nardu a pomazala nohy Ježišove a poutierala nohy Ježišove svojimi vlasmi, a dom sa naplnil vôňou masti.

4

A jeden z jeho učeníkov, Judáš, syn Šimonov, ten Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal:

5

Prečo sa tá masť nepredala za tristo denárov, a nedalo sa chudobným?

6

Ale nepovedal toho preto, že by sa bol staral o chudobných, ale preto, že bol zlodej a mal mešec a to, čo sa dalo do neho, nosil.

7

Vtedy povedal Ježiš: Nechaj ju, zachovala to ku dňu môjho pohrabu;

8

lebo veď chudobných máte vždycky so sebou, ale mňa nemáte vždycky.

9

Vtedy sa dozvedel veľký zástup zo Židov, že je tam, a prišli nie len pre Ježiša, ale tiež aby videli Lazara, ktorého vzkriesil z mŕtvych.

10

Ale najvyšší kňazi sa uradili, aby aj Lazara zabili,

11

pretože mnohí zo Židov odchádzali pre neho a uverili v Ježiša.

12

Keď potom nasledujúceho dňa počul veliký zástup, ktorý bol prišiel na sviatok, že ide Ježiš do Jeruzalema,

13

nabrali palmových letorastov a vyšli proti nemu a volali: Hosanna, požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ Izraelov!

14

A Ježiš najdúc osľa sadol si naň, ako je napísané:

15

Neboj sa, dcéro Siona! Hľa, tvoj Kráľ prichádza jazdiac na osľati.

16

Toho prv neznali jeho učeníci, ale keď bol Ježiš oslávený, vtedy sa rozpamätali, že to bolo napísané o ňom, a vykonali mu to.

17

Vtedy svedčil zástup, ktorý bol s ním, keď vyvolal Lazara z hrobu a vzkriesil ho z mŕtvych.

18

A preto aj vyšiel proti nemu zástup, pretože počuli, že učinil ten div.

19

Vtedy si povedali farizeovia: Vidíte, že nič neosožíte, hľa celý svet odišiel za ním.

20

A boli tam niektorí z tých Grékov, ktorí chodievali hore do Jeruzalema, aby sa tam pomodlili na sviatok.

21

Tí tedy pristúpili k Filipovi, tomu z Galilejskej Betsaidy, a prosili ho a vraveli: Pane, chceme vidieť Ježiša.

22

A Filip prišiel a povedal to Andrejovi, a zase Andrej a Filip to povedali Ježišovi.

23

Ale Ježiš im odpovedal a riekol: Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka.

24

Ameň, ameň vám hovorím, ak nezomrie pšeničné zrno, keď padne do zeme, zostane ono samotné; ale ak zomrie, donesie mnoho užitku.

25

Kto má rád svoju dušu, ztratí ju, a kto nenávidí svoju dušu na tomto svete, zachová ju do večného života.

26

Ak mne niekto slúži, nech mňa nasleduje; a kde som ja, tam bude aj môj služobník. A jestli mne niekto slúži, toho bude ctiť Otec.

27

Teraz je moja duša rozrušená, a čo mám povedať: Otče, vyprosti ma z tejto hodiny? Ale veď preto som prišiel k tejto hodine.

28

Otče, osláv svoje meno! Vtedy prišiel hlas z neba: Aj som oslávil aj zase oslávim.

29

Vtedy zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní zase hovorili: Anjel mu čosi hovoril.

30

Ježiš odpovedal a riekol: Nie pre mňa sa stal ten hlas, ale pre vás.

31

Teraz je súd tohoto sveta; teraz bude knieža tohoto sveta von vyvrhnuté.

32

A ja, keď budem povýšený od zeme, všetkých potiahnem k sebe.

33

Ale to hovoril dávajúc na znanie, akou smrťou mal zomrieť.

34

Vtedy mu odpovedal zástup: My sme počuli zo zákona, že Kristus zostáva na veky, a jako ty hovoríš, že Syn človeka musí byť povýšený? Kto je to ten Syn človeka?

35

Na to im povedal Ježiš: Ešte krátky čas je svetlo s vami. Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás nezachvátila tma. A ten, kto chodí vo tme, nevie, kam ide.

36

Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synmi svetla. To povedal Ježiš a potom odišiel a skryl sa pred nimi.

37

A hoci učinil tak mnoho divov pred nimi, neverili v neho,

38

aby sa naplnilo slovo proroka Izaiáša, ktoré povedal: Pane, kto uveril našej kázni? A rameno Pánovo komu je zjavené?

39

Preto nemohli veriť, že zase povedal Izaiáš:

40

Oslepil ich oči a zatvrdil ich srdce, aby očami nevideli, srdcom nerozumeli a neobrátili sa, aby som ich neuzdravil.

41

To povedal Izaiáš, keď videl jeho slávu a hovoril o ňom.

42

No, zároveň aj mnohí z kniežat uverili v neho, ale pre farizeov nevyznávali, aby neboli vyobcovaní zo synagógy,

43

lebo viacej milovali slávu ľudí ako slávu Božiu.

44

A Ježiš zvolal a povedal: Ten, kto verí vo mňa, neverí vo mňa, ale v toho, ktorý ma poslal;

45

a kto mňa vidí, vidí toho, ktorý ma poslal.

46

Ja som prišiel svetlo na svet, aby nikto, kto verí vo mňa, nezostal vo tme.

47

A keby niekto počul moje slová a neuveril by, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel nato, aby som súdil svet, ale aby som spasil svet.

48

Kto mnou pohŕda a neprijíma mojich slov, ten má, kto by ho súdil - slovo, ktoré som hovoril, to ho bude súdiť v posledný deň;

49

lebo ja som nehovoril sám od seba, ale ten, ktorý ma poslal, sám Otec, mi prikázal, čo mám povedať a čo hovoriť.

50

A viem, že jeho prikázanie je večný život. Čo tedy ja hovorím, ako mi povedal Otec, tak hovorím.