Jána 10

1

Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto nevchádza dverami do ovčínca, ale prechádza inokade, je zlodej a zbojník;

2

ale ten, ktorý vchádza dverami, je pastier oviec.

3

Tomu otvára vrátny, a ovce čujú jeho hlas, a svoje vlastné ovce volá podľa mena a vyvodí ich

4

a keď vyženie všetky svoje vlastné ovce, ide pred nimi, a ovce idú za ním, pretože znajú jeho hlas.

5

Ale za cudzím nikdy nepojdú, ale utečú od neho, pretože neznajú hlasu cudzích.

6

Toto podobenstvo im povedal Ježiš, ale oni neporozumeli, čo je to, čo im hovoril.

7

Vtedy im zase povedal Ježiš: Ameň, ameň vám hovorím: Ja som dverami oviec.

8

Všetci, koľko ich prišlo predo mnou, sú zlodeji a lotri, ale ovce ich nepočuly.

9

Ja som dvere. Ak niekto vojde cezo mňa, bude zachránený, a vojde aj vyjde i pašu najde.

10

Zlodej nejde na iné, iba nato, aby ukradol, zabil a zahubil. Ja som prišiel nato, aby maly život a aby maly hojnosť.

11

Ja som ten dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoju dušu za ovce.

12

Ale nájomník a ten, kto nie je pastierom, ktorého ovce nie sú jeho vlastné, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk lapá a rozháňa ovce.

13

A nájomník uteká, pretože je nájomník a nedbá o ovce.

14

Ja som ten dobrý pastier a znám svoje, i moje mňa znajú.

15

Jako mňa zná Otec, tak i ja znám Otca a kladiem svoju dušu za ovce.

16

A mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčínca, aj tie musím priviesť, a počujú môj hlas, a bude jedno stádo a jeden pastier.

17

Preto ma miluje Otec, že ja kladiem svoju dušu, aby som ju zase vzal.

18

Nikto jej neberie odo mňa, ale ja ju kladiem sám od seba. Mám právo ju položiť a mám právo ju zase vziať. To prikázanie som dostal od svojho Otca.

19

Vtedy zase povstala roztržka medzi Židmi pre tie slová.

20

A mnohí z nich hovorili: Démona má a blázni; čo ho počúvate?

21

A zase iní hovorili: To nie sú slová posadlého démonom; či azda môže démon otvoriť oči slepých?

22

A bola slávnosť obnovenia chrámu v Jeruzaleme, a bola zima.

23

A Ježiš sa prechádzal v chráme, v dvorane Šalamúnovej.

24

Vtedy ho obstúpili Židia a hovorili mu: Dokedy budeš držať našu dušu v napnutí? Ak si ty Kristus, povedz nám to otvorene!

25

Ježiš im odpovedal: Povedal som vám, a neveríte. Skutky, ktoré ja konám v mene svojho Otca, tie svedčia o mne;

26

ale vy neveríte, pretože nie ste z mojich oviec, ako som vám už povedal.

27

Moje ovce čujú môj hlas, a ja ich znám, a nasledujú ma,

28

a ja im dávam večný život, a nezahynú na veky, a nikto ich nevytrhne z mojej ruky.

29

Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých, a nikto ich nemôže vytrhnúť z ruky môjho Otca.

30

Ja a Otec sme jedno.

31

Vtedy zase zodvihli Židia kamene, aby ho ukameňovali.

32

Ale Ježiš im odpovedal: Mnoho dobrých skutkov som vám ukázal od svojho Otca, pre ktorý z tých skutkov ma kameňujete?

33

Židia mu odpovedali: Za dobrý skutok ťa nekameňujeme, ale za rúhanie sa a preto, že ty súc človek robíš sa Bohom.

34

Ježiš im odpovedal: Či nie je napísané vo vašom zákone: Ja som povedal: Bohovia ste?

35

Ak tedy tých nazval bohmi, ku ktorým sa stalo slovo Božie, - a Písmo nemožno zrušiť -

36

vy hovoríte tomu, ktorého posvätil Otec a poslal na svet, vraj rúhaš sa, pretože som povedal: Syn Boží som?

37

Ak nečiním skutkov svojeho Otca, neverte mi;

38

ale ak činím, aj keby ste mne neverili, verte tým skutkom, aby ste poznali a uverili, že je Otec vo mne a ja v Otcovi.

39

Vtedy ho zase hľadeli jať, ale vyšiel z ich ruky.

40

A zase odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján najprv krstil, a zostal tam.

41

A mnohí prišli za ním a hovorili, že Ján síce neurobil nijakého divu, ale vraj všetko, čo Ján povedal o tomto, bola pravda.

42

A mnohí tam uverili v neho.