Lukáša 23

1

A vstalo všetko to množstvo, koľko ich bolo, a odviedli ho k Pilátovi.

2

A začali žalovať na neho a hovorili: Tohoto sme našli jako takého, ktorý prevracia náš národ a bráni dávať cisárovi dane a hovorí o sebe, že je on Kristus, kráľ.

3

A Pilát sa ho opýtal a riekol: Či si ty ten kráľ Židov? A on mu odpovedal a riekol: Ty dobre hovoríš.

4

A Pilát povedal najvyšším kňazom a zástupom: Nenachádzam nijakej viny na tomto človekovi.

5

Ale oni nástojili a hovorili: Búri ľud svojím učením učiac po celom Judsku; započal od Galilee a prišiel až sem.

6

A keď počul Pilát o Galilei, opýtal sa, či je to človek Galilean?

7

A dozvediac sa, že je z panstva Heródesovho, poslal ho hore k Heródesovi, ktorý bol tiež v Jeruzaleme v tých dňoch.

8

A keď videl Heródes Ježiša, zaradoval sa veľmi, lebo ho už od dávna chcel vidieť, pretože mnoho slýchal o ňom a nadejal sa, že ho uvidí učiniť nejaký div.

9

A pýtal sa ho mnohými rečami, ale on mu ničoho neodpovedal.

10

A stáli tam najvyšší kňazi a zákonníci prudko na neho žalujúc.

11

A potom, keď ním pohŕdnul Heródes so svojím vojskom a naposmieval sa mu, obliekol ho do skvelého rúcha a poslal ho zpät Pilátovi.

12

A Pilát a Heródes sa stali priateľmi jeden s druhým toho dňa, lebo predtým si boli nepriateľmi.

13

A Pilát si svolal najvyšších kňazov i kniežatá i ľud

14

a povedal im: Doviedli ste mi tohoto človeka, že vraj odvracia ľud, a hľa, ja som sa ho povypytoval pred vami a nenašiel som na tomto človekovi nijakej takej viny, jako na neho žalujete.

15

Ale ani Heródes, lebo som vás poslal hore k nemu, a vidíte, neurobil ničoho takého, čo by bolo hodno smrti.

16

Potrescem ho tedy a prepustím.

17

Lebo na ten sviatok im musel vždy prepustiť jedného väzňa.

18

Ale skríkli, všetko to množstvo, a hovorili: Zahlaď tohoto a prepusti nám Barabáša!

19

Ktorý bol pre jakúsi vzburu, ktorá bola povstala v meste, a pre vraždu hodený do žalára.

20

Vtedy zase prehovoril k nim Pilát chcúc prepustiť Ježiša.

21

Ale oni mu nato volali zpät a hovorili: Ukrižuj, ukrižuj ho!

22

A on im povedal po tretie: Ale čože zlého urobil tento? Nijakej príčiny smrti som nenašiel na ňom. Potrescem ho tedy a prepustím.

23

Ale oni len naliehali velikým hlasom a požadovali, aby bol ukrižovaný, a ich hlasy prevládaly i hlasy najvyšších kňazov.

24

Vtedy usúdil Pilát, aby sa stalo, čo si žiadajú,

25

a prepustil im toho pre vzburu a pre vraždu hodeného do väzenia, ktorého si pýtali, a Ježiša vydal ich ľubovôli.

26

A jako ho viedli, pochytili istého Šimona Cyrenenského, ktorý išiel s poľa, a položili na neho kríž, aby niesol za Ježišom.

27

A išlo za ním veliké množstvo ľudu i žien, ktoré nariekaly a kvílily nad ním.

28

A Ježiš sa obrátil k nim a povedal: Dcéry Jeruzalema, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi:

29

Lebo hľa, idú dni, v ktorých povedia: Blahoslavené neplodné, a životy, ktoré nerodily, prsia, ktoré nekojily.

30

Vtedy začnú hovoriť vrchom: Padnite na nás! a brehom: Prikryte nás:

31

Lebo ak toto robia na zelenom dreve, čo bude na suchom.

32

A videl s ním aj iných dvoch, zločincov, aby ich zabili.

33

A keď prišli na miesto, zvané Lebka alebo Umrlčia hlava, tam ho ukrižovali, aj tých zločincov, jedného po pravej a druhého po ľavej strane.

34

A Ježiš hovoril: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia! A deliac si jeho rúcho hodili oň los.

35

A ľudia stáli a dívali sa. A posmievali sa mu s nimi aj pohlavári a hovorili: Iným spomáhal, nech spomôže sám sebe, ak je on Kristus, ten vyvolený Boží!

36

Aj vojaci sa mu posmievali prichádzajúc a ocot mu podávajúc

37

a hovorili: Ak si ty ten kráľ Židov, spomôžže si!

38

A bol aj nápis napísaný nad ním, písmom gréckym, latinským a hebrejským: Toto je kráľ Židov.

39

A jeden z tých povesených zločincov sa mu rúhal a hovoril: Či nie si ty Kristus? Spomôž sám sebe i nám!

40

A ten druhý odpovedal, karhal ho a riekol: Či sa ani ty nebojíš Boha, pretože si v tom istom odsudku?

41

A my, pravda, spravedlivo, lebo berieme hodnú odplatu za to, čo sme páchali, ale tento neurobil ničoho zlého.

42

A povedal Ježišovi: Rozpomeň sa na mňa, Pane, keď prijdeš vo svojom kráľovstve!

43

A Ježiš mu povedal: Ameň ti hovorím, dnes budeš so mnou v raji.

44

A bolo okolo šiestej hodiny, a povstala tma na celej zemi a trvala až do deviatej hodiny.

45

A slnce sa zatmilo, a chrámová opona sa roztrhla cez poly.

46

A Ježiš zvolal velikým hlasom a povedal: Otče, do tvojich rúk kladiem svojho ducha! A keď to povedal, vypustil dušu.

47

A keď videl stotník, čo sa stalo, oslavoval Boha a povedal: Tento človek bol skutočne spravedlivý.

48

A všetky tie zástupy, ktoré sa boly sišly k tomu divadlu, vidiac, čo sa stalo, všetci sa bili do pŕs a vracali sa zpät do mesta.

49

A všetci jeho známi stáli zďaleka, i ženy, ktoré nasledujúc ho boly prišly s ním od Galilee a dívaly sa na to.

50

A hľa, nejaký muž, menom Jozef, radca, človek, dobrý a spravedlivý,

51

ktorý nebol pristal na ich radu a na ich skutok, z Arimátie, z mesta Židov, ktorý tiež sám očakával kráľovstvo Božie,

52

ten išiel k Pilátovi a vypýtal si telo Ježišovo.

53

A keď ho sňal, zavinul ho do jemného plátna a položil do hrobu, vytesaného v skale, v ktorom ešte nikdy nikto neležal.

54

A bol deň pripravovania, a nastávala sobota.

55

A išli za ním aj ženy, ktoré s ním boly prišly z Galilee, a podívaly sa na hrob, i jako ta bolo položené telo.

56

A navrátiac sa nahotovily voňavých vecí i mastí. Ale cez sobotu odpočívaly podľa prikázania.