Lukáša 20

1

A stalo sa jedného z tých dní, keď učil ľud v chráme a zvestoval evanjelium, že si zastali k nemu najvyšší kňazi a zákonníci so staršími

2

a povedali mu: Povedz nám, akou mocou a jakým právom toto činíš, alebo kto ti dal tú moc?

3

A on odpovedal a riekol im: I ja sa vás opýtam jednu vec, a povedzte mi:

4

Krst Jánov bol z neba a či z ľudí?

5

A oni uvažovali medzi sebou a vraveli: Ak povieme: Z neba, povie nám: Prečo ste mu teda neuverili?

6

A keď povieme: Z ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, že Ján bol prorok.

7

Tak odpovedali, že nevedia, odkiaľ.

8

A Ježiš im povedal: Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto činím.

9

A začal hovoriť ľudu toto podobenstvo: Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinárom a odcestoval na dlhé časy.

10

A svojím časom poslal k vinárom sluhu, aby mu dali z úrody vinice. Ale vinári ho nabili a poslali s prázdnym.

11

A poslal druhého sluhu. Oni však i toho nabili a zohaviac poslali s prázdnym.

12

Potom poslal i tretieho. Ale oni aj toho zranili a vyhodili von.

13

Vtedy povedal pán vinice: Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna, dozaista, keď uvidia toho, budú sa hanbiť.

14

Ale vinári, keď ho videli, rozmýšľali medzi sebou a povedali si: Toto je dedič, poďte, zabime ho, aby bolo dedičstvo naše.

15

A vyhodili ho von z vinice a zabili. Čo im tedy urobí pán vinice?

16

Prijde a zahladí tých vinárov a vinicu dá iným. A keď to počuli. povedali: Nech sa nestane!

17

Ale on pozrel na nich a povedal: A čože je tedy to, čo je napísané, že kameň, ktorí zavrhli stavitelia, učinený je hlavou uhla?

18

Každý, kto padne na ten kameň, rozmliaždi sa, a na koho by on padol, toho rozdlávi.

19

A najvyšší kňazi a zákonníci hľadali v tú hodinu vztiahnuť na neho ruky, ale sa báli ľudu. Lebo poznali, že na nich povedal to podobenstvo.

20

A striehnuc ho poslali k nemu úkladníkov, ktorí sa pokrytecky pretvárali za spravedlivých, aby ho pochytili v reči a potom vydali vrchnosti a moci vladárovej.

21

A opýtali sa ho a riekli: Učiteľu, vieme, že dobre hovoríš a učíš a nehľadíš na osobu, ale jako je pravda, ceste Božej učíš;

22

či nám sluší dávať cisárovi daň a či nesluší?

23

Ale on prezrel ich podvod a povedal im: Čo ma pokúšate?

24

Ukážte mi denár, čí má obraz a nápis? A oni povedali: Cisárov.

25

A on im povedal: Tedy dajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo Božie, Bohu.

26

A nemohli ho lapiť za slovo pred ľudom a podiviac sa jeho odpovedi umĺkli.

27

A pristúpili niektorí zo sadúceov, ktorí popierajú a hovoria, že nieto vzkriesenia, a opýtali sa ho a riekli:

28

Učiteľu, Mojžiš nám napísal: Keby zomrel niekomu brat, ktorý má ženu, a zomrel by bezdetný, aby si vzal jeho brat jeho ženu, a vzbudil svojmu bratovi semeno.

29

Nuž bolo sedem bratov. A prvý oženiac sa zomrel bezdetný,

30

a tak si vzal ženu druhý, ale i ten zomrel bezdetný.

31

I tretí si ju vzal, a tak podobne i všetci siedmi a nezanechali detí a pomreli.

32

Naposledy po všetkých zomrela i žena.

33

Pri zmŕtvychvstaní teda ktorého z nich bude ženou? Lebo ju mali všetci siedmi za ženu.

34

A Ježiš im povedal: Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú sa;

35

ale tí, ktorí budú uznaní za hodných dojsť tamtoho veku a vzkriesenia z mŕtvych, nebudú sa ani ženiť ani vydávať,

36

lebo ani zomrieť nebudú viacej môcť, lebo budú rovní anjelom a budú synmi Božími, pretože budú synmi vzkriesenia.

37

A že mŕtvi vstávajú z mŕtvych, to aj Mojžiš ukázal pri onom kri, keď nazýva Pána Bohom Abrahámovým, Bohom Izákovým a Bohom Jakobovým.

38

Nuž a Bôh nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo jemu všetci žijú.

39

Vtedy odpovedali niektorí zo zákonníkov a riekli: Učiteľu, dobre si povedal.

40

A viacej sa ho neopovážili nič opytovať.

41

A povedal im: Ako to hovoria, že Kristus je synom Dávidovým?

42

Veď aj sám Dávid hovorí v knihe žalmov: Riekol Pán môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,

43

dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh!

44

Dávid ho tedy nazýva Pánom, a jakože je potom jeho synom?

45

A keď počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom:

46

Vystríhajte sa zákonníkov, ktorí chcú chodiť v dlhom krásnom rúchu a milujú pozdravovania na trhoch a prvé stolice v synagógach a prvé miesta pri večeriach;

47

ktorí pohlcujú domy vdôv, a to pod zámienkou dlhej modlitby. Tým sa dostane tým prísnejšieho odsúdenia.