Matúša 9

1

A vstúpiac do lode preplavil sa na druhú stranu a prišiel do svojho vlastného mesta.

2

A hľa, priniesli mu porazeného, položeného na ležisku. A keď videl Ježiš ich vieru, povedal porazenému: Dúfaj, dieťa, odpustené sú ti tvoje hriechy.

3

A hľa, niektorí zo zákonníkov povedali sami v sebe: Tento sa rúha!

4

Ale Ježiš vidiac ich myšlienky povedal: Načo vy myslíte zlé veci vo svojich srdciach?

5

Lebo čože je ľahšie, povedať: Odpustené sú ti hriechy, a či povedať: Vstaň a choď?

6

Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy - vtedy povedal porazenému: Vstaň, vezmi svoje ležisko a iď domov!

7

A on vstal a odišiel domov.

8

A keď to videly zástupy, divily sa a oslavovaly Boha, ktorý dal ľuďom takú moc.

9

A keď išiel odtiaľ Ježiš, videl človeka menom Matúša, sedieť na cle a povedal mu: Poď za mnou! A vstal a išiel za ním.

10

A stalo sa, keď sedel Ježiš v jeho dome za stolom, že hľa, prišli mnohí publikáni a hriešnici a stolovali spolu s Ježišom i s jeho učeníkmi.

11

A keď to videli farizeovia, hovorili jeho učeníkom: Prečo jie váš učiteľ s publikánmi a s hriešnikmi?

12

A Ježiš počujúc to povedal (im): Zdraví nepotrebujú lekára, ale nemocní.

13

Lež iďte a naučte sa, čo je to: Milosrdenstvo chcem a nie obeť. Lebo neprišiel som volať spravedlivých, ale hriešnych ku pokániu.

14

Vtedy pristúpili k nemu učeníci Jánovi a povedali: Prečo sa my často postíme i farizeovia, a tvoji učeníci sa nepostia?

15

A Ježiš im povedal: Či môžu svadobníci smútiť, kým je s nimi ženích? Ale prijdú dni, keď bude odňatý od nich ženích, a vtedy sa budú postiť.

16

A veď nikto neprišíva záplaty surového súkna na staré rúcho, lebo jeho plnosť by odtrhla kus z toho rúcha a bola by ešte horšia diera.

17

Ani nevlievajú nového vína do vetchých kožíc, lebo ináče by sa kožice potrhaly, a aj víno by sa vylialo, aj kožice by sa zahubily; ale nové víno lejú do nových kožíc, a zachované je oboje.

18

Keď im to hovoril, tu hľa, prišlo isté knieža, klaňalo sa mu a hovorilo: Moja dcéra teraz zomrela, ale poď a vzlož na ňu svoju ruku, a bude žiť.

19

A Ježiš vstal a išiel za ním i jeho učeníci.

20

A hľa, nejaká žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, pristúpila odzadu a dotkla sa dole okraja jeho rúcha,

21

lebo riekla sama v sebe: Len keď sa dotknem jeho rúcha, budem uzdravená.

22

A Ježiš obrátiac sa a vidiac ju povedal: Dúfaj, dcéro, tvoja viera ťa uzdravila. A žena bola zdravá od tej hodiny.

23

A keď prišiel Ježiš do domu kniežaťa a videl pískajúcich na píšťaly a zástup, robiaci ruch a nepokoj,

24

povedal im: Odídite, lebo dievčatko nezomrelo, ale spí. A vysmievali sa mu.

25

A keď bol vyhnaný zástup, vošiel chopil dievčatko za ruku, a vstalo.

26

A tento chýr sa rozniesol o ňom po celej tej zemi.

27

A keď išiel odtiaľ Ježiš, išli za ním dvaja slepí, ktorí kričali a hovorili: Zmiluj sa nad nami, Synu Dávidov!

28

A keď vošiel do domu, pristúpili k nemu slepí. A Ježiš im povedal: Či veríte, že to môžem učiniť? A oni mu povedali: Áno, Pane!

29

Vtedy sa dotknul ich očí a povedal: Nech sa vám stane podľa vašej viery!

30

A hneď sa im otvorily oči. A Ježiš im prísne zakázal a povedal: Hľaďte, aby sa nikto nedozvedel o tom!

31

Ale oni vyšli a rozhlásili ho po celej tej zemi.

32

A keď oni vychádzali, tu hľa, priviedli mu nemého človeka, posadlého démonom.

33

A keď bol démon vyhnaný, hovoril nemý. Vtedy sa divily zástupy a vravely: Nikdy nebolo nič také vidieť v Izraelovi.

34

Ale farizeovia hovorili: Kniežaťom démonov vyháňa démonov.

35

A Ježiš chodil po všetkých tých mestách a mestečkách a učil v ich synagógach a kázal evanjelium kráľovstva a uzdravoval každý neduh i každú chorobu medzi ľudom.

36

A keď videl tie zástupy, hlbokou ľútosťou bol pohnutý nad nimi, že boli zmorení a rozptýlení jako ovce, nemajúce pastiera.

37

Vtedy povedal svojim učeníkom: Žatvy je mnoho, ale robotníkov je málo.

38

Tedy proste Pána žatvy, žeby vyslal robotníkov do svojej žatvy.