Matúša 8

1

A keď sišiel s vrchu, išlo za ním mnoho zástupov.

2

A hľa, malomocný pristúpiac klaňal sa mu a vravel: Pane, keby si chcel, môžeš ma očistiť.

3

A Ježiš vystrel ruku, dotknul sa ho a povedal: Chcem, buď čistý! A hneď bolo očistené jeho malomocenstvo.

4

A Ježiš mu riekol: Hľaď, aby si nikomu nepovedal o tom, ale idi, ukáž sa kňazovi a obetuj dar, aký nariadil Mojžiš, im na svedoctvo.

5

A keď vošiel Ježiš do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník, ktorý ho prosil

6

a hovoril: Pane, môj služobník leží doma porazený a hrozne sa trápi.

7

A Ježiš mu riekol: Ja prijdem a uzdravím ho.

8

A stotník odpovedal a riekol: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo, a môj služobník bude uzdravený.

9

Lebo veď i ja som človek, pod mocou iných majúc pod sebou vojakov, a keď poviem tomuto: Iď! tak ide, a inému: Prijdi! a prijde, a svojmu sluhovi: Učiň toto! a učiní.

10

Keď to počul Ježiš zadivil sa a povedal tým, ktorí išli za ním: Ameň vám hovorím, že ani v Izraelovi som nenašiel tak velikej viery.

11

Ale vám hovorím, že mnohí prijdú od východu aj od západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakobom v nebeskom kráľovstve,

12

ale synovia kráľovstva budú vyvrhnutí do zovnútornej tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.

13

A potom riekol Ježiš stotníkovi: Iď, a jako si uveril, tak nech sa ti stane! A jeho služobník bol uzdravený v tú hodinu.

14

A keď prišiel Ježiš do domu Petrovho videl jeho svokru, že leží a má horúčku,

15

a dotknul sa jej ruky, a hneď ju opustila horúčka, a vstala a posluhovala im.

16

A keď bol večer, priviedli mu mnohých posadlých démonami, a on slovom vyhnal nečistých duchov a všetkých, ktorí sa zle mali, uzdravil,

17

aby sa naplnilo, čo bolo povedané skrze proroka Izaiáša, ktorý povedal: On vzal naše nemoci a naše neduhy niesol.

18

A Ježiš vidiac mnohé zástupy okolo seba rozkázal preplaviť sa na druhú stranu.

19

A pristúpil nejaký zákonník a povedal mu: Učiteľu, pojdem za tebou, kamkoľvek pojdeš.

20

A Ježiš mu povedal: Líšky majú svoje skrýše a nebeskí vtáci svoje hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by hlavu sklonil.

21

A iný z jeho učeníkov mu povedal: Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať svojho otca.

22

Ale Ježiš mu povedal: Poď za mnou a nechaj, nech mŕtvi pochovajú svojich mŕtvych.

23

A keď vstúpil do lode, išli za ním jeho učeníci.

24

A hľa, veliká búrka povstala na mori, takže vlny prikrývaly loď, a on spal.

25

A pristúpiac jeho učeníci zobudili ho a hovorili: Pane, zachráň nás, hynieme!

26

A on im povedal: Čo sa bojíte, ľudia malej viery? Vtedy vstal, pohrozil vetrom a moru, a nastalo veliké ticho.

27

A ľudia sa divili a vraveli: Jaký je toto človek, že ho i vetry i more poslúchajú?

28

A keď prišiel na druhú stranu, do zeme Gergežanov, stretli sa s ním dvaja posadlí démonami; išli z hrobov, strašní náramne, takže nikto nemohol prejsť tou cestou popri nich.

29

A hľa, kričali a hovorili: Čo máme s tebou, Ježišu, Synu Boží? Prišiel si sem pred časom nás trápiť?

30

A bolo opodiaľ od nich veliké stádo svíň pasúce sa.

31

A démoni ho prosili a hovorili: Jestli nás vyháňaš, dovoľ nám odísť do toho stáda svíň!

32

A povedal im: Iďte! A oni vyjdúc odišli do svíň. A hľa, celé to stádo svíň sa srútilo dolu úbočím do mora, a zomrely potopiac sa vo vodách.

33

A pasáci utiekli a odíduc do mesta porozprávali všetko, aj o tých posadlých.

34

A tu hľa, vyšlo celé to mesto oproti Ježišovi, a keď ho videli, prosili ho, žeby odišiel z ich kraja.