Matúša 22

1

A Ježiš odpovediac opät im hovoril v podobenstvách a povedal:

2

Nebeské kráľovstvo je podobné človeku-kráľovi, ktorý učinil svojmu synovi svadbu.

3

A poslal svojich sluhov, aby išli povolať pozvaných na svadbu. Ale nechceli prijsť.

4

Opät poslal iných sluhov a povedal: Povedzte pozvaným: Hľa, svoj obed som prichystal, moje voly a krmný dobytok je pobitý, a všetko je hotové; poďte na svadbu!

5

Ale oni nedbali a odišli, ktorý na vlastné pole, ktorý po svojom kupectve,

6

a ostatní schopiac jeho sluhov hanebne ich doriadili a pobili.

7

A keď to počul kráľ, rozhneval sa a poslal svoje vojská a zahubil tých vrahov a ich mesto podpálil.

8

Vtedy povedal svojim sluhom: Svadba je síce hotová, ale pozvaní neboli hodni.

9

Teda iďte na rozcestia a všetkých, ktorých najdete, pozvite na svadbu.

10

A tí sluhovia vyšli na cesty a shromaždili všetkých, ktorých našli, zlých i dobrých, a svadobná dvorana sa naplnila hodovníkmi.

11

Ale keď vošiel kráľ podívať sa na hodovníkov, videl tam človeka neodiateho svadobným rúchom,

12

a povedal mu: Priateľu, jako si sem vošiel, nemajúc svadobného rúcha? A on zanemel.

13

Vtedy povedal kráľ posluhovačom: Sviažte mu nohy aj ruky a vezmite ho a vyhoďte ho do vonkajšej tmy! Tam bude plač a škrípanie zubami.

14

Lebo je mnoho povolaných, ale málo vyvolených.

15

Vtedy odišli farizeovia a radili sa, jako by ho lapili v reči.

16

A poslali k nemu svojich učeníkov s heródiánmi, ktorí mu povedali: Učiteľu, vieme, že si pravdivý a že ceste Božej učíš v pravde a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu ľudí;

17

povedzže nám tedy, čo sa tebe zdá: či sa má dať cisárovi daň a či nie?

18

Ale Ježiš poznal ich zlobu a povedal: Čo ma pokúšate, pokrytci?

19

Ukážte mi daňový peniaz! A oni mu doniesli denár.

20

A povedal im: Čí je tento obraz a nápis?

21

A riekli: Cisárov. Vtedy im povedal: Tedy dajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.

22

A keď to počuli, zadivili sa a zanechajúc ho odišli.

23

Toho dňa pristúpili k nemu sadúceovia, ktorí hovoria, že nieto zmŕtvychvstania, a opýtali sa ho

24

a riekli: Učiteľu, Mojžiš povedal: Keby niekto zomrel nemajúc detí, nech si jeho brat švagrovským právom vezme jeho ženu a vzbudí svojmu bratovi semeno.

25

Nuž bolo u nás sedem bratov, a prvý oženiac sa zomrel a pretože nemal semena, zanechal svoju ženu svojmu bratovi.

26

Tak podobne aj druhý aj tretí až do siedmeho.

27

A naposledy po všetkých zomrela aj žena.

28

Pri zmŕtvychvstaní tedy ktorého z tých siedmich bude ženou, lebo ju všetci mali?

29

A Ježiš odpovedal a riekol im: Blúdite, pretože neznáte písem ani moci Božej;

30

lebo pri zmŕtvychvstaní nebudú sa ani ženiť ani vydávať, ale budú jako anjelia Boží v nebi.

31

A o zmŕtvychvstaní mŕtvych či ste nečítali, čo vám je povedané od Boha, ktorý povedal:

32

Ja som Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov? Bôh nie je Bohom mŕtvych, ale živých.

33

A keď to počuly zástupy, žasly nad jeho učením.

34

Ale farizeovia počujúc že umlčal sadúceov, sišli sa dovedna,

35

a jeden z nich, zákonník sa opýtal pokúšajúc ho a povedal:

36

Učiteľu, ktoré prikázanie je veľké v zákone?

37

A Ježiš mu riekol: Milovať budeš Pána, svojeho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!

38

To je to veľké a prvé prikázanie.

39

A druhé, tomu podobné je: Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba!

40

Na týchto dvoch prikázaniach visí celý zákon i proroci.

41

A keď sa sišli farizeovia, opýtal sa ich Ježiš

42

a riekol: Čo sa vám zdá o Kristovi, čí je syn? Povedali mu: Dávidov.

43

A povedal im: Ako ho tedy Dávid v Duchu nazýva Pánom, keď hovorí:

44

Pán riekol môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh.

45

Ak ho tedy Dávid nazýva svojím Pánom, ako je potom jeho synom?

46

A nikto mu nemohol odpovedať ani slova, ani sa ho viacej od toho dňa nikto neopovážil opytovať.