Matúša 15

1

Vtedy prišli k Ježišovi zákonníci a farizeovia z Jeruzalema a povedali mu:

2

Prečo prestupujú tvoji učeníci podané ustanovenie starších? Lebo si neumývajú rúk, keď majú jesť chlieb.

3

A on odpovedal a riekol im: Prečo aj vy prestupujete prikázanie Božie pre svoje podané ustanovenie?

4

Lebo veď Bôh prikázal a povedal: Cti svojho otca i svoju mať, a: Kto by zlorečil otcovi alebo materi, nech zomrie!

5

Ale vy hovoríte: Ktokoľvek by povedal otcovi alebo materi: Dar Bohu je to, čím by som ti mohol pomôcť, a nebude ctiť svojho otca alebo svojej matere.

6

A tak ste zbavili prikázanie Božie moci pre svoje podané ustanovenie.

7

Pokrytci, dobre prorokoval o vás Izaiáš, keď povedal:

8

Tento ľud sa mi blíži svojimi ústami a rtami ma ctí, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.

9

Lež nadarmo ma ctia učiac učenia, ktoré sú nariadeniami ľudí.

10

Na to si privolal zástup a povedal im: Počujte a rozumejte!

11

Nie to, čo vchádza do úst, poškvrňuje človeka, ale to, čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka.

12

Vtedy pristúpili jeho učeníci a povedali mu: Či vieš, že farizeovia počujúc to slovo pohoršili sa?

13

A on odpovedal a riekol: Každá zasadená rastlina, ktorej nesadil môj nebeský Otec, bude vykorenená.

14

Nechajte ich; sú slepými vodcami slepých. A keď slepý povedie slepého, obidvaja padnú do jamy.

15

A Peter odpovedal a riekol mu: Vylož nám to podobenstvo!

16

A Ježiš povedal: Či ste ešte aj vy až doteraz bez rozumu?

17

Či nerozumiete, že všetko to, čo vchádza do úst, ide do brucha a vyhadzuje sa von do stoky?

18

Ale to, čo vychádza z úst, ide zo srdca, a to poškvrňuje človeka.

19

Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedoctvá, rúhania;

20

to je to, čo poškvrňuje človeka. Ale jesť neumytými rukami nepoškvrňuje človeka.

21

Potom vyšiel odtiaľ Ježiš a odišiel do krajov Týru a Sidona.

22

A hľa, kananejská žena z toho kraja vyšla, kričala a hovorila: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Synu Dávidov! Moja dcéra sa strašne trápi, posadlá démonom.

23

Ale on jej neodpovedal ani slova. Vtedy pristúpili jeho učeníci, prosili ho a hovorili: Odbav ju, lebo kričí za nami.

24

Ale on odpovedal a riekol: Nie som poslaný, iba k ovciam, zahynulým z domu Izraelovho.

25

A ona prijdúc klaňala sa mu a vravela: Pane, pomôž mi!

26

A on odpovedal a riekol: Nepatrí sa vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.

27

A ona povedala: Tak je, Pane, lebo aj šteňatá jedia z odrobiniek, ktoré padajú zo stola ich pánov.

28

Vtedy odpovedal Ježiš a riekol jej: Ó, ženo, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, jako chceš. A jej dcéra bola uzdravená od tej hodiny.

29

Potom odišiel odtiaľ Ježiš a prišiel ku Galilejskému moru a vyšiel na vrch a sadnul si tam.

30

A prišly k nemu mnohé zástupy majúc so sebou chromých, slepých, nemých, zmrzačených a mnoho inakších a hádzali ich k nohám Ježišovým, a uzdravoval ich,

31

takže sa divily zástupy vidiac, že nemí hovoria, zmrzačení sú zdraví, chromí chodia, a slepí vidia, a oslavovali Boha Izraelovho.

32

A Ježiš zavolajúc si svojich učeníkov povedal: Ľúto mi je toho zástupu, lebo už tri dni dlejú so mnou a nemajú čo jesť, a nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste.

33

A učeníci mu povedali: Odkiaľ vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili tak veliký zástup?

34

A Ježiš im riekol: Koľko máte chlebov? A oni povedali: Sedem a niekoľko málo rybičiek.

35

A rozkázal zástupom, aby si posadali na zem.

36

A vzal tých sedem chlebov a tie ryby a poďakujúc lámal a dával svojim učeníkom, a učeníci dávali zástupom.

37

A jedli všetci a nasýtili sa, a sobrali, čo zostalo zvýšených kúskov, plných sedem pletencov.

38

A tých, ktorí jedli, bolo štyri tisíce mužov krome žien a detí.

39

A rozpustiac zástupy vstúpil do lode a prišiel do kraja Magdala.