Numeri 20

1

A synovia Izraelovi prišli, celá obec, na púšť Tsin, prvého mesiaca. A ľud býval v Kádeši. A tam zomrela Mária a tam bola i pochovaná.

2

A obec nemala vody, a preto sa shromaždili na Mojžiša a na Árona.

3

A ľud sa dohadoval s Mojžišom, a vraveli: Ach, keby sme len boli zomreli vtedy, keď zomreli naši bratia pred Hospodinom!

4

Prečo ste doviedli shromaždenie Hospodinovo na túto púšť? Aby sme tu pomreli i my i náš dobytok?

5

A prečo ste nás vyviedli hore z Egypta, aby ste nás doviedli na toto zlé miesto? Nie je to miesto vhodné pre semä ani pre fík ani pre vinič ani pre granátovú jabloň, a niet ani vody na pitie.

6

Potom prišiel Mojžiš a Áron zpred schôdze ľudu ku dveriam stánu shromaždenia, a tam padli na svoju tvár, a ukázala sa im sláva Hospodinova.

7

A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

8

Vezmi palicu a shromaždi obec, ty aj Áron, tvoj brat, a budete hovoriť skale pred ich očami, a skala vydá svoju vodu. A vyvedieš im vodu zo skaly a napojíš obec aj ich dobytok.

9

Vtedy vzal Mojžiš palicu zpred tvári Hospodinovej, tak ako mu prikázal.

10

A Mojžiš a Áron shromaždili shromaždenie pred skalu, a povedal im: Nože vy buriči, počujte! Či vám azda z tejto skaly vyvedieme vodu?

11

A Mojžiš pozdvihnul svoju ruku a dvakrát uderil skalu svojou palicou, a vyšly mnohé vody, a pila obec aj ich dobytok.

12

Potom riekol Hospodin Mojžišovi a Áronovi: Preto, že ste mi neverili, aby ste ma boli posvätili pred očami synov Izraelových, preto nevovediete tohoto shromaždenia do zeme, ktorú som im dal.

13

To sú tie vody sváru, o ktoré sa svárili synovia Izraelovi s Hospodinom, a bol posvätený v nich.

14

A Mojžiš poslal poslov z Kádeša ku kráľovi Edoma so slovom: Takto hovorí tvoj brat Izrael: Ty vieš o všetkých ťažkostiach, ktoré prišly na nás,

15

že naši otcovia sostúpili do Egypta, a bývali sme v Egypte dlhý čas. A Egypťania nám robili zle i našim otcom.

16

Preto sme kričali k Hospodinovi, a počul náš hlas a pošlúc anjela vyviedol nás z Egypta, a hľa, sme tu v Kádeši, v meste na konci tvojej hranice.

17

Nech, prosím, prejdeme cez tvoju zem. Nepojdeme poľom ani vinicou ani nebudeme piť vody z ničej studne-cisterny; kráľovou cestou pojdeme, neuhneme sa ani napravo ani naľavo, dokiaľ neprejdeme tvojho územia.

18

Ale Edom mu odpovedal: Nepojdeš cezo mňa, aby som nevyšiel proti tebe s mečom.

19

A synovia Izraelovi mu riekli: Hradskou pojdeme hore, a keď sa napijeme tvojej vody, ja i môj dobytok, zaplatím ju; len nech, čo už ináče bude jakokoľvek, prejdem peši.

20

A riekol: Neprejdeš. A Edom vyšiel proti nemu s veľkým množstvom ľudu a so silnou rukou.

21

Keď tedy odoprel Edom a nedal Izraelovi, aby prešiel jeho územím, uhnul sa Izrael od neho.

22

Potom sa rušali synovia Izraelovi, celá obec, z Kádeša a prišli k vrchu Hor.

23

A Hospodin riekol Mojžišovi a Áronovi na vrchu Hore pri hranici zeme Edomovej povediac:

24

Áron bude pripojený k svojmu ľudu, lebo nevojde do zeme, ktorú som dal synom Izraelovým, pretože ste sa boli sprotivili môjmu rozkazu pri vodách sváru.

25

Pojmi Árona i Eleazára, jeho syna, a vyveď ich na vrch Hor.

26

A vyzleč Árona z jeho rúcha a oblečieš do neho Eleazára, jeho syna. A Áron bude pripojený k svojmu ľudu a zomrie tam.

27

A Mojžiš učinil tak, ako prikázal Hospodin, a vyšli na vrch Hor pred očami celej obce.

28

A Mojžiš vyzliekol Árona z jeho rúcha a obliekol do neho Eleazára, jeho syna. A Áron zomrel tam na temene vrchu. A Mojžiš a Eleazár sostúpili s vrchu.

29

Keď potom videla celá obec, že Áron zomrel, oplakávali ho tridsať dní, celý dom Izraelov.