Numeri 14

1

Tu sa pozdvihla celá obec, a dali sa kričať, a ľud plakal celú tú noc.

2

A reptali na Mojžiša a na Árona všetci synovia Izraelovi, a vraveli im, celá obec: Ach, keby sme len boli zomreli v Egyptskej zemi alebo aspoň na tejto púšti keby sme boli zomreli!

3

Prečo nás len vedie Hospodin do tej zeme, aby sme popadali od meča?! Naše ženy a naše deti budú za lúpež. Či nie je nám lepšie vrátiť sa do Egypta?

4

A povedali jeden druhému: Ustanovme si vodcu a vráťme sa do Egypta!

5

Vtedy padol Mojžiš a Áron na svoju tvár pred celým shromaždením obce synov Izraelových.

6

A Jozua, syn Núnov, a Kálef, syn Jefunneho, z tých, ktorí boli prezkúmať zem, roztrhli svoje rúcha

7

a vraveli celej obci synov Izraelových a riekli: Zem, ktorou sme prešli, aby sme ju prezkúmali, je veľmi, veľmi dobrá zem.

8

Keď sa budeme ľúbiť Hospodinovi, vovedie nás do tej zeme a dá nám ju, zem, ktorá tečie mliekom a medom.

9

Len proti Hospodinovi sa nebúrte, a vy sa nebojte ľudu tej zeme, lebo sú naším chlebom; odišla od nich ich ochrana, ale s nami je Hospodin. Nebojte sa ich!

10

A celá obec, všetci povedali, že vraj ukameňovať ich! Ale sláva Hospodinova sa ukázala na stáne shromaždenia, všetkým synom Izraelovým.

11

A Hospodin riekol Mojžišovi: Až dokedy ma bude popudzovať tento ľud pohŕdajúc mnou? A až dokedy mi nebudú veriť pre všetky tie znamenia, ktoré som učinil medzi nimi?

12

Zbijem ho morom a zaženiem ho, a učiním teba veľkým národom a mocnejším od neho.

13

A Mojžiš povedal Hospodinovi: Ale počujú to Egypťania, lebo si vyviedol tento ľud hore vo svojej sile z ich stredu.

14

A povedia obyvateľom tejto zeme (lebo veď počuli všetci, že ty, Hospodine, si prostred tohoto ľudu, ktorý si sa ukázal zoka - voko, ty, ó, Hospodine, a že tvoj oblak stojí nad nimi a že v oblakovom stĺpe ideš pred nimi vodne a v ohnivom stĺpe vnoci),

15

keď tedy usmrtíš tento ľud sťa jedného muža, povedia národy, ktoré počuly povesť o tebe, a rieknu:

16

Pretože nemohol Hospodin voviesť tento ľud do zeme, ktorú im sľúbil prísahou, nuž vraj preto ich pobil na púšti.

17

Ale teraz, prosím, nech je zvelebená moc Pánova, tak ako si hovoril povediac:

18

Hospodin je dlho shovievajúci a veľký čo do milosti, ktorý odpúšťa neprávosť a prestúpenie, ktorý však nijakým činom nenechá bez trestu vinného, ale navštevuje neprávosť otcov na synoch, na treťom i na štvrtom pokolení.

19

Odpusť, prosím, neprávosť tohoto ľudu podľa veľkosti svojej milosti a tak, ako si odpúšťal tomuto ľudu odvtedy, odkedy vyšiel z Egypta, až doteraz.

20

A Hospodin riekol: Odpustil som podľa tvojho slova.

21

Ale ako že ja žijem, a jako je isté, že bude celá zem naplnená slávou Hospodinovou,

22

tak isté je, že všetci mužovia, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som učinil v Egypte i na púšti, a pokúšali ma toto už desať ráz a neposlúchli môjho hlasu,

23

prisahám, že neuvidia zeme, ktorú som prísahou sľúbil ich otcom, ani niktorý z tých, ktorí ma popudzovali pohŕdajúc mnou, jej neuvidia.

24

Ale môj služobník Kálef, pretože bol u neho iný duch, a že ma cele nasledoval, toho vovediem do zeme, do ktorej bol vošiel, a jeho semeno ju obdrží dedične.

25

No, pretože Amalech a Kananej býva v doline, zajtra sa obráťte a rušajte sa na púšť cestou smerom k Červenému moru.

26

A Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi a riekol:

27

Dokedy to budem trpieť tejto zlej obci, ktorá neprestajne repce proti mne? Dokedy budem počúvať reptania synov Izraelových, ktorí repcú proti mne?

28

Povedz im: Ako že ja žijem, hovorí Hospodin, prisahám, že vám učiním tak, ako ste hovorili v moje uši.

29

Na tejto púšti popadajú vaše mŕtve telá, a tu pohyniete všetci, ktorí ste boli počítaní, podľa celého svojho počtu, vo veku od dvadsiateho roku a vyše, ktorí ste reptali proti mne.

30

Prisahám, že nevojdete do zeme, vzhľadom na ktorú som bol pozdvihol svoju ruku prisahajúc, že vás osadím v nej, krome Kálefa, syna Jefunneho, a Jozuu, syna Núnovho.

31

Ale vaše malé deti, o ktorých ste povedali, že budú za lúpež, tie ta vovediem, a poznajú zem, ktorou ste vy pohŕdli.

32

Ale vaše mŕtve telá padnú na tejto púšti.

33

A vaši synovia budú pastiermi na púšti za štyridsať rokov a ponesú trest za vaše smilstvo, dokiaľ nebude koniec vašim mŕtvym telám tu na púšti.

34

Podľa počtu dní, v ktorých ste zkúmali zem, štyridsať dní, počítajúc každý deň za rok, ponesiete svoje neprávosti štyridsať rokov a poznáte, čo je to, keď sa ja odvrátim v nevoli.

35

Ja Hospodin som hovoril, že to istotne učiním celej tejto zlej obci, všetkým tým, ktorí sa srotili proti mne; na tejto púšti pohynú a tu pomrú.

36

A mužovia, ktorých bol poslal Mojžiš, aby prezkúmali zem, a ktorí navrátiac sa spôsobili to, že reptala proti nemu celá obec, vypustiac zlú povesť o zemi,

37

mužovia, ktorí vypustili zlú povesť o zemi, zomreli ťažkou ranou pred Hospodinom.

38

Ale Jozua, syn Núnov, a Kálef, syn Jefunneho, žili zpomedzi tých mužov, zpomedzi tých, ktorí chodili, aby prezkúmali zem.

39

A Mojžiš hovoril tieto slová všetkým synom Izraelovým, a ľud sa veľmi zarmútil.

40

Potom vstali skoro ráno a vyšli na temeno vrchu a riekli: Hľa, tu sme a ideme hore na miesto, o ktorom riekol Hospodin, lebo sme zhrešili.

41

Ale Mojžiš povedal: Prečo vy zase prestupujete rozkaz Hospodinov? Nepodarí sa to.

42

Nejdite hore, lebo nie je Hospodin medzi vami, aby ste neboli porazení pred svojimi nepriateľmi.

43

Lebo Amalech a Kananej sú tam pred vami, a padnete od meča, a to preto, že ste sa odvrátili od Hospodina nejdúc za ním, ani nebude s vami Hospodin.

44

No, oni, spupní, opovážili sa ísť hore na temeno vrchu. Ale ani truhla smluvy Hospodinovej ani Mojžiš nepohli sa zprostred tábora.

45

Vtedy sišiel Amalech a Kananej, ktorý býval na tom vrchu, a porazili ich a bijúc prenasledovali ich až do Hormy.