Zachariáša 7

1

A bolo štvrtého roku kráľa Dária, že sa stalo slovo Hospodinovo k Zachariášovi štvrtého dňa, deviateho mesiaca, mesiaca kisleva.

2

Vtedy poslal Bét-el Šarecera a Regem-melecha i svojich mužov modliť sa pred tvárou Hospodinovou a upokojiť ju

3

a aby povedali kňazom, ktorí boli pre dom Hospodina Zástupov, a prorokom: Či mám plakať piateho mesiaca zdržujúc sa nazarejsky, jako som činil toto už toľko rokov?

4

A stalo sa slovo Hospodina Zástupov ku mne povediac:

5

Povedz všetkému ľudu zeme i kňazom a vrav: Keď ste sa postievali a smútili ste piateho a siedmeho mesiaca, a to už sedemdesiat rokov, či ste sa to azda mne postili?

6

Alebo keď jete a keď pijete, či to nejete vy a nepijete vy?

7

Či tu nejde o slová, ktoré hlásal Hospodin skrze drievnych prorokov, keď ešte bol Jeruzalem obývaný a mal pokoj i jeho mestá vôkol neho, a keď tak býval i juh i rovina?

8

A stalo sa slovo Hospodinovo k Zachariášovi povediac:

9

Takto hovorí Hospodin Zástupov: Súďte súd podľa pravdy a majte milosrdenstvo a zľutovanie; to čiňte každý so svojím bratom.

10

A neutiskujte vdovy a siroty, pohostína a chudobného a nemyslite nikto zlého na svojho brata vo svojom srdci.

11

Avšak nechceli pozorovať ušami, ale dali spurné plece a obťažili svoje uši, aby nepočuli;

12

urobili svoje srdce jako hrot diamantu, aby nepočuli zákona ani slov, ktoré posielal Hospodin Zástupov svojím Duchom skrze drievnych prorokov, a preto povstal veľký hnev, vyšlý od Hospodina Zástupov.

13

A stalo sa, že jako keď on volal, a oni nepočuli, tak potom, oni volali, ale som nepočul, hovorí Hospodin Zástupov.

14

A rozptýlil som ich víchricou na všetky národy, ktorých neznali, a zem spustla po nich, takže nebolo toho, kto by bol prešiel cez ňu alebo sa vrátil, a tak obrátili rozkošnú a žiadúcnu zem na púšť.