Zachariáša 11

1

Otvor, Libanone, svoje vráta, a nech žerie oheň tvoje cedry!

2

Kvíľ, ó, jedľo, pretože padla cedra, lebo slávni sú spustošení! Kvíľte, duby Bázana, lebo sostúpil les, neprístupný.

3

Hlas kvílenia pastierov! Lebo je zkazená ich nádhera. Hlas revu mladých ľvov! Lebo je zkazená pýcha Jordána.

4

Takto hovorí Hospodin, môj Bôh: Pas stádo oviec, oddané na zabitie,

5

ktoré nemilosrdne zabíjajú ich majitelia a podľa svojej mienky nedopúšťajú sa tým viny, a tí, ktorí ich predávajú, hovoria: Požehnaný Hospodin, že som zbohatol. A ich pastieri? Niktorý sa nezľutúva nad nimi.

6

Lebo sa už viacej nezľutujem nad obyvateľmi tejto zeme, hovorí Hospodin, ale hľa, ja spôsobím to, že najde človek človeka, a vydám ich každého do ruky jeho blížneho a do ruky jeho kráľa; potlčú zem, a nevytrhnem z ich ruky.

7

A tak som pásol stádo oviec, oddané na zabitie, tedy strápených toho stáda. A vzal som si dve palice, z ktorých jednu som nazval Noam a druhú som nazval Choblím, a tak som pásol stádo.

8

A zahladil som troch pastierov v jednom mesiaci. Zunovala ich moja duša, a tiež aj ich duša si zošklivila mňa.

9

Preto som povedal: Nebudem vás pásť; tá, ktorá má zomrieť, nech tedy zomrie, a tá, ktorá má byť vyhladená, nech je vyhladená, a tie, ktoré pozostanú, nech žerú každá mäso svojej družky.

10

A vzal som svoju palicu, Noam, a posekal som ju, aby som zrušil svoju smluvu, ktorú som učinil so všetkými národami.

11

A bola zrušená toho dňa, a tak poznali strápení stáda, ktorí pozorovali na mňa, že je to slovo Hospodinovo.

12

A povedal som im: Ak je to dobré vo vašich očiach, dajte moju mzdu, ale ak nie, nechajte tak. A odvážili moju mzdu, tridsať strieborných.

13

A Hospodin mi riekol: Hoď ju ta hrnčiarovi, nádhernú to cenu, ktorou som ocenený od nich. A vezmúc tých tridsať strieborných hodil som to v dome Hospodinovom pred hrnčiara.

14

Potom som posekal svoju druhú palicu, Choblím, aby som zrušil bratstvo medzi Júdom a Izraelom.

15

A Hospodin mi riekol: Ešte si vezmi nástroj bláznivého pastiera.

16

Lebo hľa, ja vzbudím pastiera v tejto zemi. Hynúcich oviec nenavštívi, zahnaného nebude hľadať ani polámanej nebude liečiť, tej, ktorá stojí, nebude opatrovať, ale mäso tučnej bude jesť a ich kopytá zláme.

17

Beda tomu ničomnému pastierovi, ktorý opúšťa stádo! Meč na jeho rameno a na jeho pravé oko! Jeho rameno istotne uschne, a jeho pravé oko sa istotne zatemnie.