Micheáš 4

1

Ale stane sa v posledných dňoch, že vrch domu Hospodinovho bude stáť pevne hore na vrchu vrchov a bude vyvýšený nad brehy, a pohrnú sa naň ľudia.

2

A pojdú mnohé národy a povedia: Poďte a vyjdime na vrch Hospodinov a do domu Boha Jakobovho, a bude nás vyučovať niektorým zo svojich ciest, a budeme chodiť po jeho stezkách. Lebo zo Siona vyjde zákon a slovo Hospodinovo z Jeruzalema.

3

A bude súdiť medzi mnohými ľuďmi a bude trestať mocné národy až na ďaleké časy. A skujú svoje meče na motyky a svoje kopije na srpy. Nepozdvihne národ proti národu meča, ani sa viacej nebudú učiť boju.

4

Ale budú sedieť každý pod svojím viničom a pod svojím fíkom, a nebude toho, kto by prestrašil, lebo ústa Hospodina Zástupov hovorily.

5

Lebo všetky národy budú chodiť každý v mene svojho boha, ale my budeme chodiť v mene Hospodina, svojho Boha, na veky vekov.

6

Toho dňa, hovorí Hospodin, soberiem kulhavú a zahnanú shromaždím, aj tú, ktorej som zle robil.

7

A učiním kulhavú ostatkom a ďaleko zahnanú mocným národom, a Hospodin bude kraľovať nad nimi na vrchu Sione od teraz až na veky.

8

A ty, vežo Čriedy, Ofele, hradbo dcéry Siona, k tebe to pojde, a prijde predošlé panstvo, kráľovstvo dcére Jeruzalema.

9

A tak teraz prečože kričíš takým krikom? Či nie je v tebe kráľa? Či azda zahynul tvoj radca, že ťa pochytila bolesť ako ženu, ktorá ide porodiť?

10

Svíjaj sa bolesťou a vyrúť, dcéro Siona, jako žena, ktorá ide porodiť, lebo teraz už vyjdeš z mesta a budeš bývať na poli a prijdeš až do Babylona; tam budeš vytrhnutá; tam ťa vykúpi Hospodin z ruky tvojich nepriateľov.

11

No, teraz sa shromaždily proti tebe mnohé národy, ktoré hovoria: Nech je poškvrnený, a nech sa podívajú naše oči na Sion!

12

Ale ony neznajú myšlienok Hospodinových ani nerozumejú jeho rade, že ich shromaždil ako snopy na humno.

13

Vstaň a mláť, dcéro Siona, lebo tvoj roh učiním železom a tvoje kopytá učiním meďou, a zdrtíš mnohé národy, a zarieknem Hospodinovi ich zisk a ich majetok Pánovi celej zeme.