Daniel 9

1

V prvom roku Dária, syna Ahasverovho, zo semena Médov, ktorý bol učinený kráľom nad kráľovstvom Chaldejov,

2

tedy v prvom roku jeho kraľovania ja Daniel som vyrozumel z kníh počet rokov, o ktorých sa bolo stalo slovo Hospodinovo k prorokovi Jeremiášovi, že sa za ne vyplnia spustošenia Jeruzalema, za sedemdesiat rokov.

3

A obrátil som svoju tvár k Pánu Bohu, aby som ho hľadal modlitbou a pokornými prosbami v pôste, v smútočnom vreci a v popole.

4

A modlil som sa vrúcne Hospodinovi, svojmu Bohu, a vyznával som sa a vravel som: Prosím, ó, Pane, ty silný, veľký a strašný Bože, ktorý ostríhaš smluvu a milosť tým, ktorí ťa milujú a ostríhajú tvoje prikázania!

5

Hrešili sme a činili prevrátene, páchali sme bezbožnosť a protivili sme sa, odvrátili sme sa od tvojich prikázaní a od tvojich súdov.

6

Nepočúvali sme na tvojich služobníkov prorokov, ktorí hovorievali v tvojom mene našim kráľom, našim kniežatám a našim otcom i všetkému ľudu zeme.

7

Tebe, ó, Pane, spravedlivosť a nám zahanbenie tvári, jako sa to deje dnes, človeku Židovi a obyvateľom Jeruzalema a celému Izraelovi, blízkym i ďalekým, vo všetkých zemiach, kam si ich zahnal pre ich vierolomnosť, ktorou hrešili proti tebe.

8

Nám, ó, Pane, zahanbenie tvári, našim kráľom, našim kniežatám a našim otcom, lebo sme hrešili proti tebe.

9

Pánu, našemu Bohu, milosrdenstvo a mnohé odpustenia, pretože sme sa mu protivili

10

a nepočúvali sme na hlas Hospodina, svojho Boha, aby sme boli chodili v jeho zákonoch, ktoré nám predložil svojimi sluhami prorokmi.

11

Ale celý Izrael, všetci prestúpili tvoj zákon a odvrátili sa, aby nepočuli tvojho hlasu, a preto sa na nás vyliala kliatba a prísaha, ktorá je napísaná v zákone Mojžiša, sluhu Božieho, lebo sme hrešili proti nemu.

12

A postavil, svoje slovo, ktoré vyriekol proti nám a proti našim sudcom, ktorí nás súdili, že uviedol na nás veľké zlo, jaké nebolo vykonané nikde pod celým nebom, aké bolo vykonané v Jeruzaleme.

13

Jako je napísané v zákone Mojžišovom, všetko to zlé prišlo na nás, a predsa sme sa len neusilovali upokojiť rozhnevanú tvár Hospodina, svojho Boha, tak aby sme sa boli odvrátili od svojich neprávostí a pozorovali na tvoju pravdu, ó, Pane!

14

A preto bedlivo pozoroval Hospodin na to zlo a uviedol ho na nás, lebo Hospodin, náš Bôh, je spravedlivý vo všetkých svojich skutkoch, ktoré činí, ale sme nepočúvali na jeho hlas.

15

Avšak teraz, ó, Pane, náš Bože, ty, ktorý si vyviedol svoj ľud z Egyptskej zeme silnou rukou a učinil si si meno, jaké je tohoto dňa, keď sme už aj hrešili a páchali bezbožnosť,

16

prosím, ó, Pane, nechže sa pri všetkej tvojej spravedlivosti odvráti tvoj hnev a tvoja prchlivosť od tvojho mesta Jeruzalema, vrchu tvojej svätosti, lebo pre naše hriechy a pre neprávosti našich otcov je ako Jeruzalem tak i tvoj ľud na potupu všetkému nášmu okoliu.

17

A tak teraz počuj, náš Bože, na modlitbu svojho služobníka a na jeho pokorné prosby a daj svietiť svojej tvári nad svojou svätyňou, ktorá leží spustošená, pre Pána.

18

Nakloň, môj Bože, svoje ucho a počuj; otvor svoje oči a vidz naše spustošenie i spustošenie mesta, ktoré je pomenované na tvoje meno, lebo nie pre nejaké svoje spravedlivosti kladieme pred teba svoje pokorné prosby, ale pre tvoje mnohé zľutovania.

19

Pane, počuj! Pane, odpusť! Pane, pozoruj ušima a učiň; neodkladaj pre samého seba, môj Bože, lebo tvoje meno je menované nad tvojím mestom a nad tvojím ľudom. -

20

A ešte kým som ja hovoril, modlil som sa a vyznával svoj hriech a hriech svojho ľudu Izraela a predkladal svoju pokornú prosbu pred Hospodina, svojho Boha, za svätý vrch svojho Boha,

21

a teda kým som ja ešte hovoril na svojej modlitbe, priletel rýchle muž Gabriel, ktorého som videl vo videní tam na počiatku, a dotkol sa ma nejako o čase večernej obeti.

22

A dal mi rozumieť a hovoril so mnou a povedal: Danielu, teraz som vyšiel, aby som ťa učinil schopného rozumieť tajomstvám.

23

Pri počiatku tvojich pokorných prosieb vyšlo slovo, a ja som prišiel, aby som ti ho oznámil, lebo si veľmi ľúby, a tak pozoruj na slovo a rozumej videniu.

24

Sedemdesiat týždňov je vymerané vzhľadom na tvoj ľud a na mesto tvojej svätosti, uzavrieť prestúpenie a zapečatiť hriech, pokryť neprávosť a priviesť spravedlivosť vekov, zapečatiť videnie i proroctvo proroka a pomazať svätyňu svätých.

25

A vedz a rozumej, že odkedy vyjde slovo navrátiť Izraela a vystaviť Jeruzalem až po pomazaného vojvodu, bude sedem týždňov, a šesťdesiatdva týždňov, a zase bude vystavená ulica i priekopa, a to sa bude diať v úzkosti časov.

26

A po šesťdesiatich a dvoch týždňoch bude vyťatý pomazaný, a niet mu. - A mesto i svätyňu zkazí ľud vojvodu, ktorý prijde a jeho koniec bude jako záplava a vojna až do konca, určené pustošenia.

27

A uzavrie pevnú smluvu s mnohými za jeden týždeň a v polovici toho týždňa urobí to, že prestane bitná obeť aj obetný dar obilný, a na krýdle ohavností ponesie sa pustošiteľ, a to až sa úplná záhuba a to, čo je určené, vyleje na pustošiteľa.