Ezechiel 8

1

A stalo sa šiesteho roku, šiesteho mesiaca, piateho dňa toho mesiaca, keď som sedel vo svojom dome, a starší Júdovi sedeli predo mnou, že tam padla na mňa ruka Pána Hospodina.

2

A videl som a hľa, nejaká podoba muža, na pohľad ako oheň, a od vidu jeho bedier a dolu bol oheň, a od jeho bedier a hore bolo čosi na pohľad ako jas, ako farba žeravého kovu.

3

A vystrúc niečo podobné ruke vzal ma za kader mojej hlavy, a Duch ma vyzdvihol medzi zem a medzi nebo a doviedol ma do Jeruzalema vo videniach Božích ku vchodu brány vnútorného dvora, ktorá hľadí na sever, kde bola stolica modly revnivosti, popudzujúcej k revnivosti.

4

A hľa, bola tam sláva Boha Izraelovho jako sláva videnia, ktoré som videl v údolí.

5

A riekol mi: Synu človeka, nože pozdvihni svoje oči smerom na sever! A pozdvihol som svoje oči smerom na sever. A hľa, od severa brány oltára bola tá modla revnivosti, práve tam, kade sa vchádza.

6

A riekol mi: Synu človeka, či vidíš, čo oni robia? Sú to veľké ohavnosti, ktoré tu páchajú dom Izraelov, takže sa musím vzdialiť od svojej svätyne. Ale uvidíš ešte aj iné veľké ohavnosti.

7

Na to ma doviedol ku vchodu do dvora, a videl som a hľa akási diera bola v stene.

8

A riekol mi: Synu človeka, nože prekop tú stenu! A tak som prekopal stenu; a hľa, bol tam nejaký vchod.

9

A zase mi riekol: Vojdi a vidz tie šeredné ohavnosti, ktoré tu oni páchajú.

10

Vtedy vojdúc videl som a hľa, boly tam všelijaké podoby zemeplazov a hoviad ohyzdných a všelijakých ukydaných bohov domu Izraelovho, vyryté na stene kolom dookola.

11

A sedemdesiati mužovia zo starších domu Izraelovho a Jazaniáš, syn Šafánov, ktorý stál v ich strede, stáli pred nimi, a každý mal svoje kadidlo vo svojej ruke, a vôňa oblaku kadiva vystupovala hore.

12

A riekol mi: Či si videl, synu človeka, čo robia starší domu Izraelovho vo tme, každý v komorách svojho modloslužobného obrazu? Lebo hovoria: Hospodin nás nevidí; Hospodin opustil zem.

13

A riekol mi: Ešte uvidíš aj iné veľké ohavnosti, ktoré oni páchajú.

14

Tak ma doviedol ku vchodu brány domu Hospodinovho, ktorá je na sever. A hľa, tam sedely ženy oplakávajúc Tammúza.

15

A riekol mi: Či si videl, synu človeka? Ešte uvidíš ešte väčšie ohavnosti ako toto.

16

Vtedy ma doviedol do vnútorného dvora domu Hospodinovho. A hľa, pri vchode do chrámu Hospodinovho, medzi dvoranou a medzi oltárom, bolo okolo dvadsaťpäť mužov, ktorých chrbty boly obrátené ku chrámu Hospodinovmu a ich tváre na východ, a klaňali sa na východ slncu.

17

A riekol mi: Či si videl, synu človeka? Či je to ľahká vec domu Júdovmu, páchať ohavnosti, ktoré tu páchajú, že naplnili aj zem ukrutnosťou a obrátili sa zpät, aby ma popudzovali k hnevu? A hľa, prikladajú viničovú révu ku svojmu nosu.

18

Preto i ja učiním v prchlivosti; nezľutuje sa moje oko, ani nebudem šetriť. Budú volať v moje uši veľkým hlasom, ale ich nevyslyším.