Ezechiel 33

1

A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

2

Synu človeka, hovor synom svojho ľudu a povieš im: Keby som uviedol meč na zem, a ľud zeme by vzali niektorého muža zpomedzi seba a ustanovili by si ho za strážcu,

3

a keby uvidel meč, že prichádza na zem, a zatrúbil by na trúbu a napomenul by ľud,

4

a keby počul niekto zvuk trúby a nedal by sa napomenúť, a meč by prišiel a vzal by ho, jeho krv bude na jeho hlavu:

5

počul zvuk trúby, ale sa nedal napomenúť, jeho krv bude na ňom, kým vtedy, keby sa bol dal napomenúť, bol by zachránil svoju dušu.

6

A zase strážca, keby uvidel meč, že prichádza, a nezatrúbil by na trúbu, a ľud by nebol napomenutý, a meč by prišiel a vzal by niektorú dušu z nich, taký človek je vzatý pre svoju neprávosť, ale jeho krv budem vyhľadávať z ruky strážcu.

7

A ty, synu človeka, dal som ťa za strážcu domu Izraelovmu, aby si počujúc slovo z mojich úst napomenul ich odo mňa.

8

Keby som povedal bezbožnému: Bezbožníku, istotne zomrieš, a nehovoril by si napomínajúc bezbožníka odvrátiť ho od jeho cesty, on, bezbožník, zomrie pre svoju neprávosť, ale jeho krv budem vyhľadávať z tvojej ruky.

9

Ale ty, keď napomenieš bezbožníka odvrátiť ho od jeho cesty, aby sa odvrátil od nej a keď sa neodvráti od svojej cesty, on zomrie pre svoju neprávosť, ale ty vytrhneš svoju dušu zo záhuby.

10

A tak ty, synu človeka, povedz domu Izraelovmu: Takto hovoríte: Pretože sú naše prestúpenia a naše hriechy na nás, a my v nich hynieme, jako by sme teda žili?

11

Povedz im: Ako že ja žijem, hovorí Pán Hospodin, že nemám záľuby v smrti bezbožníka, ale v tom, aby sa odvrátil bezbožník od svojej cesty a žil. Odvráťte, odvráťte sa od svojich zlých ciest! Lebo prečo máte zomrieť, dome Izraelov?!

12

A ty, synu človeka, povedz synom svojho ľudu: Spravedlivosť spravedlivého? Nevytrhne ho v deň jeho prestúpenia, ako ani bezbožník neklesne vo svojej bezbožnosti v deň, v ktorý by sa odvrátil od svojej bezbožnosti, ani spravedlivý nebude môcť v nej žiť v deň, v ktorý by zhrešil.

13

Keď poviem spravedlivému: Istotne bude žiť; ale on nadejúc sa na svoju spravedlivosť páchal by neprávosť, nespomenú sa niktoré jeho skutky spravedlivosti, ale pre svoju neprávosť, ktorú spáchal, pre tú zomrie.

14

A zase keď poviem bezbožníkovi: Istotne zomrieš; ale keby sa odvrátil od svojho hriechu a činil by súd a spravedlivosť:

15

keď navráti bezbožník záloh; to, čo vzal násilne, nahradí a bude chodiť v ustanoveniach života nerobiac neprávosti, istotne bude žiť, nezomrie.

16

Nespomenú sa mu niktoré jeho hriechy, ktorými hrešil; činí súd a spravedlivosť, istotne bude žiť.

17

A jednako hovoria synovia tvojho ľudu: Nie je správnou cesta Pánova; ale je to ich cesta, ktorá nie je správna.

18

Keď sa odvráti spravedlivý od svojej spravedlivosti a pácha neprávosť, zomrie za to.

19

A zase, keď sa odvráti bezbožník od svojej bezbožnosti a činí súd a spravedlivosť, ten bude žiť pre tie veci.

20

A predsa hovoríte: Nie je správnou cesta Pánova. Každého vás budem súdiť podľa jeho ciest, dome Izraelov!-

21

A stalo sa dvanásteho roku, desiateho mesiaca, piateho dňa toho mesiaca, od nášho prestehovania, že prišiel ku mne ubehlík z Jeruzalema a vravel: Mesto je zbité.

22

A ruka Hospodinova bola prišla na mňa večer, prv ako bol prišiel ubehlík, a otvoril moje ústa, až prišiel ku mne ráno, a tak sa otvorily moje ústa, a nebol som už viacej nemý.

23

A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

24

Synu človeka, obyvatelia tých spustošenín na zemi Izraelovej hovoria, že vraj Abrahám bol sám jediný a dostal zem do državia; ale nás je mnoho, nám je daná zem do državia.

25

Preto im povedz: Takto hovorí Pán Hospodin: S krvou jedávate a svoje oči pozdvihujete k svojim ukydaným bohom a vylievate krv a mali by ste dostať zem do državia?

26

Stojíte na svojom meči, páchate ohavnosť, a každý poškvrňujete ženu svojho blížneho a mali by ste dostať zem do državia?

27

Takto im povieš: Takto hovorí Pán Hospodin: Ako že ja žijem, tí, ktorí sú v tých spustošeninách, padnú od meča, a kto je na šírom poli, toho dám divej zveri, aby ho zožrala, a tí, ktorí sú na hradoch a v jaskyniach, pomrú morom.

28

A obrátim zem na pustinu a na púšť; a tak prestane pýcha jej sily, a spustnú vrchy Izraelove, takže nebude nikoho, kto by išiel cez ne.

29

A zvedia, že ja som Hospodin, keď obrátim zem na pustinu a na púšť pre všetky ich ohavnosti, ktoré páchali.

30

A ty, synu človeka, synovia tvojho ľudu sú to, ktorí sa shovárajú o tebe pri stenách a vo dveriach domov, a hovoria jeden druhému, každý svojmu bratovi: Nože poďte a počujte, jaké je to slovo, ktoré vyšlo od Hospodina!

31

A prichádzajú k tebe, jako prichádzava ľud, a sedia pred tebou jako môj ľud a počúvajú tvoje slová, ale ich nečinia; lebo svojimi ústami konajú ľúbezné veci, ale ich srdce ide za ich mrzkým ziskom.

32

A hľa, si im ako ľúbezná pieseň speváka krásneho hlasu a hrajúceho výborne, a tiež počuť počúvajú tvoje slová, ale ich nečinia.

33

No, keď to prijde, hľa, už aj ide, vtedy zvedia, že bol prorok medzi nimi.