Náreky 5

1

Rozpomeň sa, Hospodine, na to, čo sa nám udialo; pohliadni, prosím a vidz našu potupu!

2

Naše dedičstvo sa prevrátilo a dostalo sa cudzím; naše domy sa dostaly cudzozemcom.

3

Sirotami sme, bez otca; naše matky sú jako vdovy.

4

Svoju vodu pijeme za peniaze; naše drevo prichádza za plat.

5

Prenasledovaní sme tak, že sú nám vždy na krku; pracujúc ustávame, a niet pre nás odpočinku.

6

Egypťanom podávame ruku, Assýrom, aby sme sa nasýtili chleba.

7

Naši otcovia hrešili, a niet ich; my nesieme ich neprávosti.

8

Sluhovia panujú nad nami; nieto nikoho, kto by vytrhol z ich ruky.

9

Za svoje životy dodávame svoj chlieb pre meč na púšti.

10

Naša koža je vypálená jako pec od horúčosti hladu.

11

Zhanobili ženy na Sione, panny v mestách Júdových.

12

Kniežatá sú povešané ich rukou; tváre starcov nie sú uctievané.

13

Mládenci nosia žernov, a deti klesajú pod drevom;

14

starci prestali sedávať v bráne, mládenci spievať svoju pieseň.

15

Prestala veselosť nášho srdca; naše veselé kolo sa obrátilo v zármutok.

16

Spadla koruna s našej hlavy, oj, beda nám, lebo sme hrešili!

17

Preto je naše srdce neduživé; preto sa zatmily naše oči,

18

pre vrch Sion, ktorý je spustošený; líšky chodia po ňom.

19

Ty, ó, Hospodine, tróniš na veky; tvoja stolica na pokolenie a pokolenie.

20

Prečo zabúdaš na nás na večnosť, opúšťaš nás na také dlhé časy?

21

Navráť nás, Hospodine, k sebe, a navrátime sa; obnov naše dni jako kedysi!

22

Ale ty si nás celkom zavrhol, hneváš sa na nás veľmi preveľmi.