Jeremiáš 31

1

Toho času, hovorí Hospodin, budem Bohom všetkým čeľadiam Izraelovým, a oni mi budú ľudom.

2

Takto hovorí Hospodin: Našiel milosť na púšti, ľud, pozostalí po meči. Nože nech idem, aby som mu spôsobil pokoj, Izraelovi!

3

Zďaleka sa mi ukázal Hospodin. A milujem ťa večnou láskou, preto ti ustavične činím milosť.

4

Ešte ťa vybudujem, a budeš vybudovaná, panno Izraelova; ešte sa budeš zdobiť svojimi bubny a vyjdeš v kole veseliacich sa;

5

ešte budeš sadiť vinice na vrchoch Samárie; sadiť budú sadiaci a budú užívať obecné po rokoch prvotín.

6

Lebo je určený deň, ktorého budú volať strážni na vrchu Efraimovom: Vstaňte, a poďme hore na Sion k Hospodinovi, svojmu Bohu!

7

Lebo takto hovorí Hospodin: Plesajte Jakobovi s radosťou! A jasajte nad hlavou národov! Ohlasujte, chváľte, a recte: Spas, ó, Hospodine, svoj ľud, ostatok Izraela!

8

Hľa, dovediem ich zo zeme severa a shromaždím ich od najďalších končín zeme, medzi nimi slepého i kuľhavého, tehotnú i rodiacu spolu, veľké shromaždenie sa navrátia sem.

9

S plačom prijdú, a s pokornými modlitbami ich povediem a zavediem ich k potokom vôd, priamou cestou, neklesnú na nej, lebo som Izraelovi Otcom a Efraim je môj prvorodený.

10

Počujte slovo Hospodinovo národy, a zvestujte to ďaleko na ostrovoch a recte: Ten, ktorý rozptýlil Izraela, ho zase shromaždí a bude ho strážiť ako pastier svoje stádo.

11

Lebo Hospodin vykúpi Jakoba a vyslobodí ho z ruky toho, ktorý je silnejší od neho.

12

A tak prijdú a budú plesať na výšine Siona a pohrnú sa k dobrému Hospodinovmu, s obilím, vínom, s olejom a s mladinou drobného stáda a hoviad, a ich duša bude jako zvlažovaná zahrada a nebudú už viacej hynúť strachom a zármutkom.

13

Vtedy sa bude radovať panna vo veselom kole a mládenci a starci spolu. A obrátim ich zármutok na radosť a poteším ich a obveselím vyprostiac ich z ich trápenia duše.

14

A rozvlažím dušu kňazov tukom, a môj ľud sa nasýti môjho dobrého, vraví Hospodin.

15

Takto hovorí Hospodin: Hlas počuť v Ráme, nárek a horký plač; Rácheľ plače nad svojimi synmi; nechce sa dať potešiť nad svojimi synmi, pretože už niktorého niet.

16

Takto hovorí Hospodin: Zdrž svoj hlas od plaču a svoje oči od sĺz, lebo tvoja práca má svoju mzdu, hovorí Hospodin, a navrátia sa zo zeme nepriateľa.

17

A tvoja budúcnosť má svoju nádej, hovorí Hospodin, a synovia sa navrátia do svojho kraja.

18

No, počuť počul som Efraima, že sa žaluje: Skáral si ma, a som pokáraný jako teľa, nepriučené jarmu. Navráť ma, a navrátim sa, lebo ty, ó, Hospodine, si môj Bôh.

19

Lebo potom, keď sa navrátim, budem sa kajať, a keď sa poznám, uderím na svoje bedrá a poviem: Hanbím sa, rumeniem od studu, lebo nesiem potupu svojej mladosti.

20

Či mi je Efraim drahým synom? Či je rozkošným dieťaťom? Lebo kedykoľvek hovorím proti nemu, vždy sa len rozpomínam na neho, preto aj sú moje vnútornosti hlboko znepokojené za neho. Istotne sa zľutujem nad ním, hovorí Hospodin.-

21

Nastaväj si znamení, vytýč si drahu kolami, uprav svoje srdce na hradskú, na cestu, ktorou si išla! Navráť sa, panno Izraelova, navráť sa do týchto svojich miest!

22

Dokedy ešte budeš nerozhodná chodiť sem a ta, ty odvrátená dcéro? Lebo Hospodin stvorí nové na zemi: ženské pohlavie bude obchádzať muža.

23

Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Ešte povedia toto slovo v zemi Júdovej a v jeho mestách, keď dovediem zpät ich zajatých: Nech ťa požehná Hospodin, príbytku spravedlivosti, vrchu svätosti!

24

A budú v nej bývať Júda a všetky jeho mestá spolu, oráči a tí, ktorí tiahnu so stádom.

25

Lebo zavlažím unavenú dušu a každú zármutkom hynúcu dušu nasýtim.

26

Na to som sa zobudil a videl som, a môj sen mi bol príjemný.

27

Hľa, idú dni, hovorí Hospodin, že posejem dom Izraelov a dom Júdov semenom človeka a semenom hoväda.

28

A bude, že jako som bdel nad nimi, aby som ich plienil a boril, búral a hubil a trápil, tak budem bdieť nad nimi, aby som ich budoval a sadil, hovorí Hospodin.

29

V tých dňoch už nepovedia viacej: Otcovia jedli nedozrelky, a synom stŕply zuby;

30

lež každý zomrie pre svoju vlastnú neprávosť. Ktorýkoľvek človek by jedol nedozrelky, tomu stŕpnu jeho zuby.

31

Hľa, idú dni, hovorí Hospodin, že učiním s domom Izraelovým a s domom Júdovým novú smluvu.

32

Nie takú smluvu, jakú som učinil s ich otcami toho dňa, ktorého som ich pojal za ruku, aby som ich vyviedol z Egyptskej zeme, ktorú to moju smluvu oni zrušili, hoci som ja bol stal ich manželom, hovorí Hospodin.

33

Lebo toto je smluva, ktorú učiním s domom Izraelovým po tých dňoch, hovorí Hospodin: Dám svoj zákon do ich vnútornosti a napíšem ho na ich srdce a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom.

34

A nebudú už viacej učiť druh druha ani brat brata hovoriac: Poznajte Hospodina! Lebo ma budú znať všetci od najmenšieho z nich do najväčšieho z nich, hovorí Hospodin, pretože odpustím ich neprávosť a na ich hriech viacej nespomeniem.-

35

Takto hovorí Hospodin, ktorý dáva slnce za svetlo vodne, ustanovenia mesiaca a hviezd za svetlo vnoci, ktorý búri more, takže hučia jeho vlny, a ktorého meno je Hospodin Zástupov:

36

Akže uhnú tieto ustanovenia zpred mojej tvári, hovorí Hospodin, vtedy prestane aj semä Izraelovo byť národom pred mojou tvárou po všetky dni.

37

Takto hovorí Hospodin: Ak budú voľakedy zmerané nebesia hore a budú vystihnuté základy zeme dole, vtedy i ja zavrhnem všetko semä Izraelovo pre všetko to, čo porobili, hovorí Hospodin.

38

Hľa, idú dni, hovorí Hospodin, v ktorých sa vybuduje mesto Hospodinovi od veže Chananeela až po bránu Uhla.

39

A merné lano pojde ešte ďalej priamo až na pahor Gáreb a otočí sa ku Goe.

40

A celé údolie mŕtvol a popola a všetky polia až k potoku Kidronu, až po uhol Koňskej brány na východ bude svätým Hospodinovi; nebude vyplienené ani nebude viacej rozbúrané, a to tak až na veky.