Jeremiáš 3

1

Vraj keby niektorý muž poslal preč svoju ženu, a keby odišla od neho a bola by ženou inému, či sa ešte navráti kedy k nej? Či by sa nepoškvrnila hrozne tá zem? A ty si smilnila s mnohými druhmi, ale navráť sa ku mne! hovorí Hospodin.

2

Pozdvihni svoje oči na vysoké miesta holé a pozri, kde by si ty nebola bývala prznená? Na cestách si sa im usadzovala jako Arab na púšti a poškvrnila si zem svojím mnohým smilstvom a svojou nešľachetnosťou.

3

A hoci zadržané sú podzimné dažde, a jarného dažďa nebýva, jednako len majúc čelo ženy smilnice nechcela si sa stydieť.

4

Či nebudeš odteraz volať na mňa: Môj Otče, ty si môj druh, ktorý si ma sprevádzal v mojej mladosti!?

5

Či azda bude na veky držať hnev? Či ho bude prechovávať na večnosť? Hľa, hovoríš a páchaš zlé veci a nedáš si zabrániť.

6

A Hospodin mi riekol vo dňoch kráľa Joziáša: Či si videl, čo robila odvrátená dcéra Izraelova? Chodila na každý vysoký vrch a pod každý zelený strom a tam smilnila.

7

A povedal som, keď už bola vykonala všetko to, že sa už teraz navráti ku mne, ale sa nenavrátila. A videla to jej neverná sestra, dcéra Júdova.

8

A videl som, keď pre všetky príčiny, čo cudzoložila odvrátená Izraelova, som ju preč poslal a dal som jej jej rozvodný list, že jednako sa len nebála neverná Júdova, jej sestra, ale išla a smilnila aj ona.

9

A stalo sa, že svojím hanebným smilstvom poškvrnila zem a cudzoložila s kameňom i s drevom.

10

Avšak ani pri tom pri všetkom nevrátila sa ku mne jej neverná sestra, dcéra Júdova, celým svojím srdcom, ale iba s klamom, hovorí Hospodin.

11

A Hospodin mi riekol: Odvrátená Izraelova lepšie ospravedlnila svoju dušu ako neverná Júdova.

12

Iď a budeš volať tieto slová na sever a povieš: Navráť sa, odvrátená Izraelova! hovorí Hospodin. Nespustím svojej tvári na vás v hneve, lebo ja som dobrotivý, hovorí Hospodin, a nedržím hnevu na veky.

13

Len poznaj svoju neprávosť, že si zradne odstúpila od Hospodina, svojho Boha, a behala si sem a ta svojimi cestami za cudzími, pod každý zelený strom, a neposlúchali ste môjho hlasu, hovorí Hospodin.

14

Navráťte sa, odvrátení synovia, hovorí Hospodin; lebo ja som sa oženil s vami a vezmem vás, jedného z mesta a dvoch z čeľade a dovediem vás na Sion.

15

A dám vám pastierov podľa svojho srdca, a budú vás pásť umne a rozumne.

16

A stane sa, keď sa rozmnožíte a rozplodíte v zemi v tých dňoch, hovorí Hospodin, že nepovedia už viacej: Truhla smluvy Hospodinovej, ani nevstúpi na srdce, ani si nespomenú na ňu ani ju nebudú postrádať ani jej viacej nespravia.

17

V tom čase budú nazývať Jeruzalem trónom Hospodinovým, a shromaždia sa k nemu, všetky národy, pre meno Hospodinovo, do Jeruzalema, a nepojdú viacej za tvrdošijným umienením svojho zlého srdca.

18

V tých dňoch pojdú dom Júdov s domom Izraelovým a prijdú spolu zo zeme severa do zeme, ktorú som dal vašim otcom za dedičstvo.

19

A ja som povedal vtedy: Oj, ako ťa postavím medzi synov, ó, dcéro, a dám ti prežiadúcu zem, najkrásnejšie dedičstvo zpomedzi krásnych dedičstiev národov. A povedal som: Budete ma volať: Môj Otče, a neodvrátite sa, aby ste neišli za mnou.

20

Ale jako sa spreneverí žena odíduc od svojho druha, tak ste sa spreneverili proti mne, dome Izraelov, hovorí Hospodin.

21

Hlas počuť na holiach, plač a pokorné volanie o pomoc synov Izraelových, pretože prevrátili svoju cestu, zabudli na Hospodina, svojho Boha.

22

Navráťte sa, odvrátení synovia, uzdravím vaše odvrátenia. Povedzte: Hľa, ideme k tebe, lebo ty si Hospodin, náš Bôh.

23

Istá pravda, že daromné je čakať spásu od brehov, od množstva vrchov; ale v Hospodinovi, v našom Bohu, je spása Izraelova.

24

No, tá hanebnosť žrala prácu našich otcov od našej mladosti, ich stádo oviec a kôz, ich dobytok, ich synov aj ich dcéry.

25

Ležíme vo svojej hanbe, a pokryl nás náš stud, lebo sme hrešili proti Hospodinovi, svojmu Bohu, my aj naši otcovia od našej mladosti, a to až do tohoto dňa a nepočúvali sme na hlas Hospodina, svojho Boha.