Jeremiáš 17

1

Hriech Júdov je napísaný železným perom, diamantovým rydlom tvrdým; je vyrytý na tabuli ich srdca a na rohy vašich oltárov.

2

Ako sa rozpomínajú na svojich synov, tak sa rozpomínajú na svoje oltáre a na svoje Astarty pri zelenom strome, na vysokých pahorkoch.

3

Môj vrchu na poli, tvoje imanie i všetky tvoje poklady vydám ta, aby ich rozchvátali, tvoje výšiny za hriech, vo všetkých tvojich končinách.

4

A tak vypadneš, a to pre svoju vlastnú vinu, zo svojho dedičstva, ktoré som ti bol dal, a spôsobím to, že budeš slúžiť svojim nepriateľom v zemi, ktorej neznáš, lebo ste zanietili oheň v mojom hneve, ktorý bude horieť až na veky.

5

Takto hovorí Hospodin: Zlorečený muž, ktorý sa nadeje na človeka a kladie telo za svoje rameno, a jeho srdce odstupuje od Hospodina!

6

A bude jako vres na púšti a neuvidí, keď prijde dobré, ale bude obývať vypálené miesta na púšti, slatinnú zem a takú, v ktorej sa nebýva.

7

Požehnaný muž, ktorý sa nadeje na Hospodina a ktorého nádejou je Hospodin!

8

A bude jako strom, zasadený nad vodami, a ktorý zapustil svoje korene nad riekou; nebude sa báť, keď prijde horúčava, ale jeho list bude zelený, ani sa nebude starať v suchý rok ani neprestane rodiť ovocie.

9

Najľstivejšie od všetkého je srdce a je neduživé na smrť. Kto ho pozná?!

10

Ja Hospodin zpytujem srdce a zkúšam ľadviny, nato, aby som dal každému podľa jeho cesty, podľa ovocia jeho skutkov.

11

Jarabica škrečiac svolava a nesniesla, tak ten, kto nadobúda bohatstva a nie na spravedlivý spôsob: v polovici jeho dní ho opustí, a na koniec bude z neho blázon.

12

Stolicou slávy, výsosťou od počiatku je miesto našej svätyne!

13

Nádejou Izraelovou je Hospodin. Hanbiť sa budú všetci, ktorí ťa opúšťajú! Tí, ktorí odstupujú odo mňa, budú zapísaní v zemi, pretože opustili prameň vody života, Hospodina.-

14

Uzdrav ma, Hospodine, a budem uzdravený; zachráň ma, a budem zachránený, lebo ty si mojou chválou.

15

Hľa, oni mi hovoria: Kdeže je to slovo Hospodinovo? Nože nech prijde!

16

Ale ja, neutiahol som sa, aby som nebol pastierom a neišiel za tebou, ani som si nežiadal dňa bolesti, ty to vieš. To, čo vyšlo z mojich úst, je pred tvojou tvárou.

17

Nebuď mi na zdesenie, lebo veď ty si mojim útočišťom v deň zlého.

18

Nech sa hanbia tí, ktorí ma prenasledujú, a nech sa nehanbím ja; nech sa oni desia, a nech sa nedesím ja. Uveď na nich deň zlého a skrúš ich dvojnásobným skrúšením.

19

Takto mi povedal Hospodin: Iď a postav sa v bráne synov ľudu, ktorou vchádzavajú kráľovia Júdovi a ktorou vychádzavajú, a vo všetkých bránach Jeruzalema.

20

A povieš im: Počujte slovo Hospodinovo, kráľovia Júdovi i celý Júda i všetci obyvatelia Jeruzalema, ktorí vchádzavate týmito bránami!

21

Takto hovorí Hospodin: Vystríhajte sa pre svoje duše a nenoste bremena v sobotný deň ani nevnášajte bránami Jeruzalema!

22

Ani nevynášajte bremena zo svojich domov v sobotný deň ani nekonajte nijakej práce, ale budete svätiť sobotný deň tak, ako som prikázal vašim otcom.

23

Avšak neposlúchli ani nenaklonili svojho ucha, ale zatvrdili svoju šiju, aby nepočuli a aby neprijali naučenia.

24

Ale stane sa, ak budete naozaj počúvať na mňa, hovorí Hospodin, aby ste nevnášali bremena bránami tohoto mesta v sobotný deň a aby ste svätili sobotný deň, tak aby ste nekonali v ňom nijakej práce,

25

že budú vchádzať bránami tohoto mesta kráľovia i kniežatá, ktorí budú sedieť na stolici Dávidovej voziac sa na vozoch a nosiac sa na koňoch, oni aj ich kniežatá, mužovia Júdovi a obyvatelia Jeruzalema, a toto mesto bude stáť na veky.

26

A budú prichádzať ľudia z miest Júdových a z okolia Jeruzalema i zo zeme Benjaminovej, z roviny a z pohoria i z juhu donášajúc zápalnú obeť a bitnú obeť, obilný dar a kadivo, jako aj tí, ktorí budú donášať obeti chvály do domu Hospodinovho.

27

Ale ak nebudete počúvať na mňa, aby ste svätili sobotný deň a aby ste nenosili bremena a nevchádzali bránami Jeruzalema v sobotný deň, vtedy zanietim oheň v jeho bránach, ktorý požerie paláce Jeruzalema a nezhasne.