Izaiáš 8

1

A Hospodin mi riekol: Vezmi si veľkú knihu a napíš do nej písmom človeka: Maher šalal, chaš baz!

2

A vzal som si verných svedkov, kňaza Uriáša a Zachariáša, syna Jeberechiášovho.

3

A potom som sa priblížil prorokyni, a počala a porodila syna. A Hospodin mi riekol: Daj mu meno: Maher šalal, chaš baz.

4

Lebo prv ako bude vedieť chlapča zavolať: Môj otče, a: Moja matko, ponesú imanie Damašku a korisť Samárie pred kráľom Assýrie.

5

A ešte i toto mi povedal Hospodin a riekol:

6

Pretože tento ľud zavrhol ticho tečúce vody Siloam a má svoju rozkoš v Recínovi a v synovi Remaliášovom,

7

preto hľa, Pán dovedie hore na nich vody rieky, mohutné a veľké, kráľa Assýrie a všetku jeho slávu, a vystúpi nad všetky svoje riečištia a pojde ponad všetky svoje brehy.

8

A dovaliac sa do Judska zaplaví a prejde; dosiahne až po hrdlo a bude mať roztiahnuté svoje krýdla na celú šír tvojej zeme, ó, Immanuelu!

9

Len sa vztekajte, národy, a buďte zdrtené! A pozorujte ušima, všetky ďaleké kraje zeme! Prepášte sa a buďte zdrtené; prepášte sa a buďte zdrtené!

10

Dajte radu poradiac sa, ale bude zrušená; hovorte slovo, avšak nebude stáť, lebo immanu El.

11

Lebo takto mi povedal Hospodin silou svojej božskej ruky a vyučoval ma, aby som neišiel cestou tohoto ľudu, a riekol:

12

Nehovorte všetkému sprisahanie, čomu hovorí tento ľud sprisahanie, a toho, čoho sa on bojí, sa nebojte ani sa nestrachujte.

13

Ale Hospodina Zástupov posväcujte, jeho sa bojte a jeho sa strachujte.

14

A bude svätyňou, ale kameňom úrazu a skalou klesnutia obom domom Izraelovým, smečkou a osídlom obyvateľom Jeruzalema.

15

A klesnú zpomedzi nich mnohí a padnú a budú skrúšení a zapletúc sa budú lapení.

16

Zaviaž svedoctvo, zapečať zákon medzi mojimi učeníkmi!

17

A budem očakávať na Hospodina, ktorý skrýva svoju tvár pred domom Jakobovým, a budem sa nadejať na neho.

18

Hľa, ja a deti, ktoré mi dal Hospodin na znamenia a na zázraky v Izraelovi od Hospodina Zástupov, ktorý prebýva na vrchu Sione.

19

A keby vám riekli: Spýtajte sa veštcov, duchárov, alebo vedomcov, ktorí šepcú a mrmlú, poviete: Či sa ľud nemá pýtať svojho Boha? Ale za živých sa pýtať mŕtvych!

20

K zákonu sa obráťte a k svedoctvu! Istotne povedia podľa tohoto slova, istotne povie ten, kto nebude mať svitu rannej zory.

21

A prejde ňou, zemou, utrápený a hladný. A stane sa, keď bude hladný, že sa bude zlostiť a bude zlorečiť svojmu kráľovi a svojmu Bohu a pozrie hore.

22

A pohliadne na zem, a hľa, súženie a tma, temno úzkosti, a bude zahnaný do hustej tmy.