Izaiáš 58

1

Volaj celým hrdlom, nezadŕžaj; povýš svoj hlas ako trúba a oznám môjmu ľudu ich prestúpenie a domu Jakobovmu ich hriechy!

2

Síce ma hľadajú deň ako deň a žiadostiví sú poznať moje cesty, jako národ, ktorý činí spravedlivosť a neopúšťa súdu svojeho Boha. Dopytujú sa ma na súdy spravedlivosti, chcú byť v blízkosti Boha.

3

A hovoria: Prečo sa postíme, keď nevidíš, trápime svoju dušu, keď nechceš vedieť? Hľa, v deň svojho pôstu prevádzate svoju vôľu a honíte všetkých svojich robotníkov.

4

Hľa, postíte sa nato, aby ste sa preli a vadili a bili päsťou bezbožnosti. Nepostíte sa vy tohoto dňa tak, aby bolo počuť na výsosti váš hlas.

5

Či toto má byť pôst, aký som vyvolil? Deň, aby človek trápil svoju dušu? Či to, aby svesil svoju hlavu jako trstina a postlal si smútočné vrece a popol, či to nazovieš pôstom a dňom, príjemným Hospodinovi?

6

A či nie je toto pôst, aký som vyvolil: rozopäť putá bezbožnosti, rozviazať uzly jarma, prepustiť zlomených slobodných a aby ste roztrhli každé jarmo?

7

Či azda nie to, aby si lámal lačnému svoj chlieb a chudobných vyhnaných uviedol do domu? Keby si videl nahého, aby si ho zaodial a neskrýval sa pred svojím telom?

8

Vtedy vypukne tvoje svetlo jako ranná zora, a tvoje zdravie rýchle vypučí, a tvoja spravedlivosť pojde pred tebou, a sláva Hospodinova ťa uzavrie ako zadná stráž.

9

Vtedy budeš volať, a Hospodin sa ohlási; budeš pokorne volať o pomoc, a riekne: Hľa, tu som! Ak odstrániš zo svojho stredu jarmo, prestaneš posmešne vystierať prst a hovoriť neprávosť,

10

ak ta dáš lačnému svoju dušu, a utrápenú dušu nasýtiš, vtedy vzíde tvoje svetlo vo tme, a tvoja mrákava bude jako poludnie.

11

A Hospodin ťa vždy povedie a nasýti tvoju dušu i v najväčšie sucho a obodrí tvoje kosti. A budeš ako zavlažovaná zahrada a jako prameň vôd, ktorého vody nesklamú.

12

A pošlí z teba vystavia miesta, pusté od veku, vyzdvihneš základy pokolenia a pokolenia, a budú ťa volať opraviteľom trhlín, napraviteľom ciest, aby sa mohlo bývať.

13

Ak odvrátiš svoju nohu od soboty, aby si nečinil toho, čo sa tebe ľúbi, v deň mojej svätosti; ale nazovieš sobotu rozkošou, svätú Hospodinovu ctenou, a keď ju budeš ctiť tak, že nebudeš konať svoje cesty a prevádzať to, čo sa tebe ľúbi, ani hovoriť daromné slovo,

14

vtedy budeš mať rozkoš v Hospodinovi, a dám ťa voziť po vysokých miestach zeme a budem ťa kŕmiť dedičstvom Jakoba, tvojho otca, lebo ústa Hospodinove hovorily.