Izaiáš 41

1

Mlčte predo mnou, ostrovy, a národy nech nadobudnú novej sily; nech pristúpia a potom nech hovoria. Pristúpme spolu k súdu!

2

Kto zobudil od východu toho, ktorý povoláva spravedlivosť, aby ho sledovala na kroku? Ta dá pred ním národy a podmaní kráľov. Dá, aby boli jako prach jeho meču, jako rozmetaná slama jeho lučišťu.

3

Bude ich honiť prejde v pokoji cestou, ktorou predtým nebol prišiel na svojich nohách.

4

Kto to vykonal a učinil? Ten, ktorý povoláva pokolenia od počiatku, ja Hospodin prvý a s budúcimi ten istý.

5

Vidia to ostrovy a boja sa konce zeme a trasú sa, blížia sa a prichádzajú.

6

A tu človek pomáha človekovi a hovorí svojmu druhovi: Buď silný!

7

A tak posilňuje tesár zlatníka, hladiaci kladivom toho, ktorý bije na nákovu, hovoriac na sletovanie: Dobré je! A pripevní to klincami, aby sa nepohlo.

8

Ale ty, Izraelu, môj služobníku, Jakobe, ktorého som vyvolil semä Abraháma, môjho priateľa

9

ty, ktorého som pojal za ruku od končín zeme a povolal som ťa od jej najďaľších kútov a povedal som ti: Môj služobník si ty, vyvolil som ťa a nezavrhol som ťa!

10

Neboj sa, lebo ja som s tebou; neobzeraj sa v strachu, lebo ja som tvoj Bôh! Posilním ťa aj ti pomôžem a podopriem ťa pravicou svojej spravedlivosti.

11

Hľa, budú sa hanbiť a stydieť všetci, ktorí horia zlosťou na teba; budú jako nič a zahynú tí, ktorí sa s tebou pravotia.

12

Budeš ich hľadať, ale ich nenajdeš, tých, ktorí sa s tebou pravotia; budú jako nič, jako holé nič tí, ktorí bojujú proti tebe.

13

Lebo ja Hospodin, tvoj Bôh, som ťa pojal za tvoju pravicu, ktorý ti hovorím: Neboj sa, ja ti pomôžem!

14

Neboj sa červíku Jakobov, hŕstko Izraelova! Ja ti pomôžem, hovorí Hospodin, a tvoj vykupiteľ, Svätý Izraelov.

15

Hľa, učinil som ťa mlatidlom, ostrým a novým, dvojrezým; pomlátiš vrchy a rozdrtíš a s brehami učiníš tak, ako čo by boly plevy.

16

Preveješ ich, vietor ich odnesie, a víchor ich rozptýli, a ty budeš plesať v Hospodinovi, v Svätom Izraelovom sa budeš chváliť.

17

Čo do biednych a chudobných, ktorí hľadajú vodu, a niet jej, ktorých jazyk práhne od smädu, tých ja Hospodin vyslyším, ja, Bôh Izraelov, ich neopustím.

18

Otvorím rieky na vysokých holiach a pramene v dolinách; obrátim púšť na jazero vody a suchú zem na zdroje vôd.

19

Dám, aby rástla na púšti cedra, výborné drevo šittím, myrta a olejnatý strom; vysadím pustinu jedľou, jasenom a zelencom spolu,

20

aby videli a poznali, uvážili a porozumeli vedno, že to učinila ruka Hospodinova, a Svätý Izraelov to stvoril.

21

Pristúpte a predložte svoju pravotu! hovorí Hospodin. Predneste svoje dôvody! hovorí kráľ Jakobov.

22

Nech predstúpia s tým a nech nám oznámia to, čo sa má prihodiť! Stalé veci prvé, jaké boly, oznámte, aby sme uvážili vo svojom srdci a zvedeli ich koniec, alebo veci, ktoré prijdú, povedzte nám, nech čujeme!

23

Oznámte to, čo prijde za tým, a poznáme, lebo veď ste bohovia! Áno, učiňte niečo dobré alebo zlé, aby sme žasli a videli to spolu.

24

Ale hľa, vy ste menej ako nič, i vaše dielo menej ako púhe nič. Ohavný je ten, kto si vás vyvolí.

25

Zobudím muža od severa, a prijde, od východu slnca, ktorý bude vzývať moje meno a prijde na kniežatá jako na hlinu a pošliape ich, ako hrnčiar pošliape blato.

26

Kto z vás oznámi veci od počiatku, aby sme vedeli a uznali, a kto vopred, aby sme riekli: Spravedlivý je, má pravdu? Ale niet vonkoncom nikoho, kto by oznámil, ba ani niet nikoho, kto by dal počuť, ako ani nie je toho, kto by počul vaše reči.

27

Ja som prvý, ktorý predpovedám Sionu: Hľa, tu je to všetko! A Jeruzalemu dám zvestovateľa radostných vecí.

28

Lebo vidím, že nieto nikoho, ani nie je medzi nimi toho, kto by poradil, aby, keď by som sa ich opýtal, dali odpoveď.

29

Hľa, všetci sú márnosť, ich dielo je nič, vietor a daromnica ich sliatiny.