Izaiáš 25

1

Hospodine, ty si môj Bôh; vyvyšovať ťa budem, oslavovať budem tvoje meno, lebo si učinil predivné veci, rady, uradené od pradávna, vernú pravdu.

2

Lebo si obrátil mesto v hromadu rozvalín, ohradené mesto v zrúcaninu, paláce cudzozemcov, aby neboly mestom; nebude viacej vystavené až na veky.

3

Preto ťa bude ctiť a oslavovať silný ľud urputný, mesto ukrutných národov sa ťa bude báť.

4

Lebo si bol pevnosťou chudobnému, pevnosťou núdznemu, keď mu bolo úzko, útočišťom pred prívalom, tôňou pred horúčavou, lebo vzteklý duch ukrutníkov je ako príval na stenu.

5

Jako horúčavu vo vypráhlej zemi, tak potlačíš veselý hlomoz cudzincov, ako horúčavu tôňou hustého oblaku. - Pokorí spev ukrutníkov.

6

A Hospodin Zástupov učiní všetkým národom hostinu tučných vecí na tomto vrchu, hostinu pri kvasenom víne, hostinu tučných vecí, plných špiku, kvaseného vína očisteného.

7

A pohltí na tomto vrchu tvár závoja, ktorý leží na všetkých ľuďoch, aby zavil, a prikrývku, ktorá je rozprestretá na všetkých národoch, aby prikryla;

8

pohltí smrť na večnosť, a Pán Hospodin sotrie slzu s každej tvári a odstráni potupu svojho ľudu s celej zeme, lebo Hospodin hovoril.

9

Preto povedia toho dňa: Hľa, toto je náš Bôh, na ktorého sme očakávali, a vše nás spasil; toto je Hospodin, na ktorého sme očakávali! Plesajme a radujme sa v jeho spasení!

10

Lebo ruka Hospodinova odpočinie na tomto vrchu, a Moáb bude zašliapaný na svojom mieste, jako sa zašliape slama do moku hnoja,

11

a rozprestrie svoje ruky vo svojom strede, jako ich rozprestiera plavec plávajúc. A tak poníži jeho pýchu s úkladmi jeho rúk.

12

A ohradu, vysokosť tvojich múrov zohne, poníži a srazí na zem až do prachu.