Izaiáš 23

1

Bremä Týru. Kvíľte, lode Taršíša, lebo bude spustošený tak, že nezostane z neho domu, ani už nebude kam vojsť. Zo zeme Kittím zjavené im to bude.

2

Umĺknite, obyvatelia ostrova! Sidonskí kupci, ktorí sa plavili morom, plnili ťa bohatstvom.

3

Na veľkých vodách semeno Šíchora, žatva veľrieky jeho dôchodkom, a bol sa stal tržišťom národov.

4

Hanbi sa, Sidone, lebo hovorí more, pevnosť mora, a vraví: Nepracovala som k porodu a neporodila som ani som nevychovala mládencov, ani som nevypestovala panien.

5

Jako pôsobila zvesť Egypta - Ľudia sa svíjali od hrôzy - tak bude pôsobiť aj zvesť Týru.

6

Prejdite do Taršíša, kvíľte, obyvatelia ostrova!

7

Lebo povedia: Či vám je toto tá vaša veselá mať, ktorá má svoj pôvod odo dní starodávna? Nech ju zanesú jej nohy bývať ďaleko jako pohostín.

8

Kto to usúdil vo svojej rade o Týre, ktorý korunováva, ktorého kupci sú kniežatami a jeho kramári slávnymi na zemi?

9

Hospodin Zástupov to usúdil vo svojej rade, aby poškvrnil pýchu každej krásy, aby potupil všetkých slávnych zeme.

10

Prejdi svoju zem ako veľrieka, dcéro Taršíša, niet už opasku.

11

Vystrel svoju ruku na more, zatriasol kráľovstvami, Hospodin prikázal o kramárovi Kanaánovi, aby zkazili jeho pevnosti,

12

a riekol: Nebudeš sa viacej veseliť, ty znásilnená panno dcéry Sidona! Vstaň, preplav sa do Kittíma, ale ani tam nebudeš mať odpočinku.

13

Hľa, zem Chaldejov. (Toho ľudu už niet.) Assúr ju pripravil pre divé mačky. Postavili jeho obliehacie veže, rozborili jej paláce do základov, obrátili ju na zrúcaninu.

14

Kvíľte, lode Taršíša, lebo je spustošená vaša pevnosť!

15

A stane sa toho dňa, že bude Týrus zabudnutý sedemdesiat rokov, ako sú dni veku jedného kráľa; po sedemdesiatich rokoch stane sa Týru, jako je v pesničke smilnice:

16

Vezmi citaru, obchádzaj mesto, zabudnutá smilnico; hraj dobre, spievaj hodne, aby si spomenuli na teba!

17

A bude po sedemdesiatich rokoch, že Hospodin navštívi Týrus, ale on sa navráti ku svojej mzde za smilstvo a bude smilniť so všetkými kráľovstvami sveta na tvári zeme.

18

No, jeho zárobok a jeho mzda budú sväté Hospodinovi. Nebude to vložené do pokladu ani složené do skladu, ale jeho zárobok bude pre tých, ktorí bývajú pred Hospodinom, aby jedli do sýtosti a odievali sa dôstojne.