Pieseň Piesní 8

1

Oj, aby si mi bol ako brat, ktorý ssal na prsiach mojej matky! Keď by som ťa našla vonku, bozkala by som ťa; ani by mnou neopovrhovali pre to.

2

Pojala by som ťa a doviedla by som ťa do domu svojej matky; vyučoval by si ma, a ja by som ti dala piť z voňavého vína korenného, z nového vína sladkého zo svojich granátových jabĺk.

3

Jeho ľavica pod mojou hlavou, a jeho pravica by ma objímala.

4

Prísahou vás zaväzujem, dcéry Jeruzalema; načo by ste budily a načo prebudily moju lásku, dokiaľ by sama nechcela?!

5

Kto je to tá, ktorá vystupuje od púšte, ktorá sa podopiera na svojho milého? Pod jabloňou som ťa zobudila; tam ťa svíjajúc sa v bolestiach porodila tvoja matka, tam sa v bolestiach svíjala tá, ktorá ťa porodila.

6

Polož ma jako pečať na svoje srdce, jako pečatný prsteň na svoje rameno, lebo láska je silná jako smrť, tvrdá jako peklo žiarlivosť; jej blkot je blkotom ohňa, plameňom Hospodinovým.

7

Ani mnohé vody nemôžu uhasiť lásku, a rieky jej nezatopia. Keby niekto dával všetko imanie svojho domu za lásku, opovrhli by ním.

8

Máme malú sestru, ktorá ešte nemá pŕs. Čo učiníme svojej sestre v deň, v ktorý ju budú nahovárať?

9

Keby bola múrom, postavili by sme na nej baštu zo striebra, a keby bola dverami, privreli by sme ich doskou z cedry.

10

Ja som múrom, a moje prsia sú jako veže. Vtedy som bola v jeho očiach ako tá, ktorá našla pokoj.

11

Šalamún mal vinicu v Bál-hamone, vydal vinicu strážcom, aby každý donášal za jej ovocie tisíc striebra.

12

Ale moja vinica, ktorú ja mám, je predo mnou. Ten tisíc nech je tebe, Šalamúne, a dvesto tým, ktorí strážia jej ovocie.

13

Ty, ktorá bývaš v zahradách, druhovia načúvajú na tvoj hlas; daj, nech počujem!

14

Utekaj, môj milý, a buď podobný srne alebo mladému jeleňu na vrchoch vonín.