Kazateľ 11

1

Púšťaj svoj chlieb po vode, lebo po mnohých dňoch ho najdeš.

2

Daj čiastku siedmim, ba i ôsmim, lebo nevieš, čo jaké zlo bude na zemi.

3

Keď sa naplnia oblaky, vylievajú dážď na zem, a keď padne strom na juh alebo keď na sever, na mieste, na ktoré padne strom, tam je.

4

Ten, kto pozoruje na vietor, nebude siať, a kto hľadí na oblaky, nebude žať.

5

Ako nevieš, čo ktorá je cesta vetra, jako rastú kosti v živote tehotnej, tak ani neznáš diela Boha, ktorý činí všetko.

6

Za rána sej svoje semeno a večer nedaj odpočinutia svojej ruke, lebo nevieš, ktoré sa lepšie hodí, toto a či tamto, alebo či je oboje jednako dobré.

7

Sladké je svetlo a dobré očiam vidieť slnko.

8

Lebo keby aj mnoho rokov žil človek, nech sa raduje v nich vo všetkých a nech pamätá na dni temnosti, lebo ich bude mnoho. Všetko, čo prišlo, je márnosť.

9

Raduj sa tedy, mládenče, vo svojej detskej mladi, a nech ťa obveseľuje tvoje srdce vo dňoch tvojej mladosti, a choď po cestách svojho srdca a podľa videnia svojich očí, ale vedz, že ťa Bôh pre to pre všetko privedie na súd.

10

Preto odstráň hnev od svojho srdca a odvráť zlé od svojho tela, lebo detstvo a ranná mladosť je márnosť.