Príslovia 7

1

Môj synu, ostríhaj moje reči a moje prikázania schovaj u seba.

2

Ostríhaj moje prikázania a ži a naučenie môjho zákona ostríhaj ako zrenicu svojho oka.

3

Priviaž si ich na svoje prsty; napíš si ich na tabuľu svojho srdca.

4

Povedz múdrosti: Ty si moja sestra, a známou priateľkou pomenuj rozumnosť,

5

aby ťa chránily od cudzej ženy, od cudzozemky, ktorá lichotí svojimi hladkými rečami.

6

Lebo som vyzeral oknom svojho domu, cez svoju mrežu,

7

a videl som medzi hlúpymi, rozoznal som medzi synmi mládenca bez rozumu,

8

ktorý išiel ulicou vedľa jej uhla a kráčal cestou k jej domu,

9

na mraku, večerom dňa, v hustej tme noci a mrákavy.

10

A hľa, nejaká žena vyšla proti nemu, v odeve smilnice, opatrného srdca chytrého;

11

štebotná bola a opovážlivá, ktorej nohy nebývajú v jej dome.

12

Hneď vonku pred domom hneď na uliciach a pri každom uhle strojí úklady.

13

A chopila sa ho a bozkala ho; odvrhla stud a riekla mu:

14

Pokojné obeti sú u mňa; dnes som splnila svoje sľuby;

15

preto som ti vyšla vústrety hľadajúc pilne tvoju tvár a našla som ťa.

16

Vystrela som svoju posteľ kobercami, pestrými rúchami z egyptských nití.

17

Napustila som svoju ložu myrrou, aloem a škoricou.

18

Poď, opájajme sa ľúbosťou až do rána a kochajme sa v milovaní.

19

Lebo muž nie je doma; odišiel na ďalekú cestu.

20

Vzal mešec peňazí so sebou; prijde domov až na deň, keď bude mesiac v splne.

21

Naklonila ho svojím mnohým umením; zvábila ho hladkosťou svojich rtov.

22

Išiel hneď za ňou, jako ide vôl na zabitie a jako blázon v putách, aby bol káznený,

23

až prenikla strela jeho jatra; ponáhľal sa, jako sa ponáhľa vtáča do osídla a nevie, že tam ide o jeho život.

24

A tak teraz, synovia, počúvajte na mňa a pozorujte ušima na reči mojich úst.

25

Nech sa neuchýli tvoje srdce na jej cesty, a neblúď po jej chodníkoch.

26

Lebo je mnoho pobitých, ktorých porazila, a mocných, ktorých všetkých povraždila.

27

Jej dom je cestami do pekla, ktoré sostupujú do komôr smrti.