Príslovia 19

1

Lepší je chudobný, ktorý chodí vo svojej prostote a nevine, ako ten, kto je prevrátených rtov a je blázon.

2

Ani vtedy, keď je duša bez známosti, nie je dobre, a ten, kto náhli nohami, hreší.

3

Bláznovstvo človeka prevracia jeho cestu, a jeho srdce sa hnevá na Hospodina.

4

Majetok pridáva mnoho priateľov; ale chudobný býva odlúčený aj od svojho priateľa.

5

Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí všelijakú lož, neujde.

6

Mnohí sa lichotne koria kniežaťu, a každý je priateľom človekovi, ktorý dáva dary.

7

Všetci bratia chudobného nenávidia ho, a pravdaže vzdialia sa jeho priatelia od neho; ženie sa za slovami útechy, no, tých niet.

8

Rozumu nadobúda, kto miluje svoju dušu; kto ostríha umnosť, robí to nato, aby našiel dobré.

9

Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí lži, zahynie.

10

Nesvedčí bláznovi rozkoš, a pravdaže nesvedčí sa, aby sluha panoval nad kniežatami.

11

Rozum človeka zdŕža jeho hnev, a je mu na ozdobu prejsť ponad previnenie.

12

Hnev kráľov je ako revanie mladého ľva; ale jeho láskavosť ako rosa na bylinu.

13

Bláznivý syn je zkazou svojmu otcovi, a neprestajným kvapkaním so strechy zvady ženy.

14

Dom a majetok sú dedičstvom po otcoch, ale od Hospodina rozumná žena.

15

Lenivosť ponoruje v hlboký spánok, a nedbalá duša bude lačnieť.

16

Ten, kto ostríha prikázanie, ostríha svoju dušu; kto pohŕda svojimi cestami, zomrie.

17

Ten, kto sa zľutováva nad chudobným, požičiava Hospodinovi, a on mu odplatí jeho dobrodenie.

18

Kázni svojho syna, kým je nádej; ale k tomu, aby si ho zabil, nepozdvihuj svojej duše.

19

Človek veľkého hnevu ponesie pokutu, lebo ak ho vytrhneš ešte pridáš.

20

Poslúchaj radu a prijmi kázeň, aby si bol na koniec múdry.

21

Mnohé úmysly sú v srdci človeka; ale rada Hospodinova, tá obstojí.

22

Žiadosť človeka je preukazovať svoju milosť; ale lepší je chudobný ako lhár.

23

Bázeň Hospodinova je na život, a ten, kto v nej chodí, prenocuje sýty noc bez toho, že by bol navštívený zlým.

24

Leňoch skrýva svoju ruku vo vačku; ani len k svojim ústam jej nevztiahne.

25

Keď nabiješ posmievača, hlupák sa naučí opatrnosti, a pokarhaj rozumného, porozumie známosti.

26

Ten, kto hubí otca, núti matku utekať, syn, ktorý robí hanbu a potupu.

27

Prestaň, môj synu, prestaň poslúchať naučenie, ktoré vedie k tomu, aby si zablúdil od slov známosti.

28

Nešľachetný svedok beliála sa posmieva súdu, a ústa bezbožných hlcú neprávosť.

29

Na posmievačov sú hotové súdy a údery na chrbát všetkých bláznov.