Príslovia 17

1

Lepší kúsok suchého chleba s pokojom ako plný dom nabitých hoviad so svárom.

2

Rozumný sluha bude panovať nad synom, ktorý pôsobí hanbu, a medzi bratmi bude deliť dedičstvo.

3

Kotlík striebru a pec zlatu; ale ten, kto zkúša srdcia, je Hospodin.

4

Zlý človek pozoruje ušima na rty neprávosti, a lhár počúva na jazyk, plný zkazy.

5

Ten, kto sa posmieva chudobnému, rúha sa tomu, ktorý ho učinil; ten, kto sa raduje nešťastiu, nebude bez trestu.

6

Korunou starcov sú synovia synov, a ozdobou synov sú ich otcovia.

7

Nesluší bláznovi vznešená reč a pravdaže ani kniežaťu lživá reč.

8

Ako drahokam býva úplatný dar v očiach toho, kto ho berie; k čomukoľvek sa obráti, darí sa mu.

9

Ten, kto prikrýva prestúpenie, hľadá lásku; ale ten, kto obnovuje vec, rozlučuje priateľov.

10

Viacej pôsobí na rozumného jedno pokarhanie, ako čo by niekto blázna sto ráz nabil.

11

Zlý človek hľadá iba spúru; ale ukrutný posol býva poslaný na neho.

12

Nech nadíde osirelá medvedica na človeka, ale nie blázon vo svojom bláznovstve.

13

Kto odpláca zlým za dobré, z domu toho človeka neuhne zlé.

14

Počiatok zvady je, ako keď pretŕha voda hať; preto prv, ako by sa rozmohol, nechaj spor.

15

Ten, kto ospravedlňuje bezbožného, jako i ten, kto odsudzuje spravedlivého, obidvaja sú ohavnosťou Hospodinovi.

16

Načo je kúpne v ruke blázna kúpiť múdrosť, keď nemá rozumu?!

17

Priateľ miluje každého času, a v súžení sa rodí brat.

18

Človek bez rozumu udiera na ruku, ten, kto sa zaručuje pred svojím blížnym.

19

Ten, kto miluje zvadu, miluje hriech; ten, kto vyvyšuje svoje dvere, hľadá skrúšenie.

20

Človek krivolakého srdca nenajde dobrého, a ten, kto je prevrátený čo do svojho jazyka, padne do zlého.

21

Ten, kto splodil sprostáka, splodil ho na svoj zármutok, a nebude sa radovať otec blázna.

22

Radostné srdce je výborným liekom; ale zronený duch suší kosti.

23

Bezbožník berie úplatný dar z lona, aby zohnul stezky súdu.

24

Na tvári rozumného vidieť múdrosť; ale oči blázna behajú až na koniec zeme.

25

Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi a na horkosť tej, ktorá ho porodila.

26

Ani pokutovať spravedlivého nie je dobré jako ani biť kniežatá pre úprimnosť.

27

Ten, kto zdŕža svoje reči, vie čo je známosť; a ten, kto je chladného ducha, je umný muž.

28

Aj blázon, keď mlčí, býva považovaný za múdreho, keď si zapcháva svoje rty, za rozumného.