Príslovia 16

1

Upraviť myšlienky srdca je vecou človeka, ale od Hospodina je odpoveď jazyka.

2

Všetky cesty človeka sú čistými v jeho očiach; ale ten, kto zpytuje duchov, je Hospodin.

3

Uvaľ na Hospodina svoje diela, a tvoje myšlienky budú stáť pevne.

4

Hospodin učinil všetko pre samého seba, i bezbožného ku dňu zlého.

5

Ohavnosťou je Hospodinovi každý vysokomyseľného srdca; keby si hneď vzal pomoc na pomoc, nebude bez trestu.

6

Milosťou a pravdou sa pokrýva neprávosť, a v bázni Hospodinovej leží múdrosť a sila odstúpiť od zlého.

7

Keď sa ľúbia Hospodinovi cesty človeka, upokojuje i jeho nepriateľov naproti nemu.

8

Lepšie málo v spravedlivosti ako množstvo dôchodkov v nespravedlivosti.

9

Srdce človeka vymýšľa svoju cestu; ale Hospodin riadi jeho krok.

10

Výpoveď Božia je na rtoch kráľových; preto v súde nech sa neprehrešia jeho ústa!

11

Váha a spravedlivé vážky sú Hospodinove; všetky kamene závažia sú jeho dielom.

12

Ohavnosťou je kráľom činiť bezbožnosť, lebo spravedlivosťou stojí pevne trón.

13

Záľubou kráľov sú rty spravedlivosti, a toho, kto hovorí pravdu, milujú.

14

Prudký hnev kráľov hotoví poslovia smrti; ale múdry muž ho mieri.

15

Vo svetle tvári kráľovej je život, a jeho láskavosť je ako oblak jarného dažďa.

16

Nadobudnúť múdrosti, oj, o koľko je to lepšie ako zlato! A nadobudnúť rozumnosti je výbornejšie nad striebro.

17

Hradskou cestou úprimných je odstúpiť od zlého; ten, kto ostríha svoju dušu, strežie svoju cestu.

18

Pred skrúšením chodí pýcha a pred pádom povyšovania sa ducha.

19

Lepšie je byť poníženého ducha s pokornými ako deliť korisť s pyšnými.

20

Ten, kto pozoruje na slovo, najde dobré, a ten, kto sa nadeje na Hospodina, je blahoslavený.

21

Ten, kto je múdreho srdca, volá sa rozumný, a sladkosť rtov pridáva naučenia.

22

Rozum je prameňom života tým, ktorí ho majú; ale kázňou bláznov je bláznovstvo.

23

Srdce múdreho spravuje rozumne jeho ústa a na jeho rty pridáva naučenia.

24

Plástom medu sú ľúbezné reči, sladkosťou duši a lekárstvom kosti.

25

Niektorá cesta je priamou pred človekom; ale jej koniec cestami smrti.

26

Pracovitá duša pracuje sebe, lebo takého človeka pobádajú jeho ústa.

27

Nešľachetný muž beliálov kope zlé, a na jeho rtoch je niečo jako spaľujúci oheň.

28

Prevrátený človek rozsieva svár, a pletichár rozlučuje priateľov.

29

Ukrutný človek mámi a zvádza svojho blížneho a vedie ho cestou nie dobrou.

30

Zažmuruje svoje oči vymýšľajúc všelijakú prevrátenosť, svierajúc svoje rty vykonáva zlé.

31

Ozdobnou korunou sú šediny; najde sa na ceste spravedlivosti.

32

Lepší ten, kto je pomalý do hnevu, ako silák, a kto panuje nad svojím duchom, ako ten, kto zaujal mesto.

33

Los sa hodí do lona; ale od Hospodina je všetok jeho súd.