Príslovia 1

1

Príslovia Šalamúna, syna Dávidovho, izraelského kráľa,

2

poznať múdrosť a kázeň, porozumieť slovám rozumnosti,

3

dosiahnuť kázne rozumu, spravedlivosti, súdu a priamosti,

4

dať prostým opatrnosť, mládencovi známosť a dômyselnosť.

5

Nech čuje múdry a priberie naučenia, a rozumný tak nadobudne schopnosti spravovať.

6

Sú to veci na porozumenie prísloviu a podobenstvu, slovám múdrych a ich záhadným rečiam hlbokým.

7

Bázeň Hospodinova je počiatkom známosti; múdrosťou a kázňou pohŕdajú blázni.

8

Poslúchaj, môj synu, kázeň svojho otca a neopusti naučenia svojej matky.

9

Lebo to bude ľúbezným vencom tvojej hlave a ozdobnou reťazou tvojmu hrdlu.

10

Môj synu, keby ťa nahovárali hriešnici, neprivoľ!

11

Keby ti riekli: Nože poď s nami; nastrojíme krvi úklady; skryjeme sa proti nevinnému bez príčiny;

12

pohltíme ich živých ako peklo a bezúhonných ako tých, ktorí sostupujú do jamy;

13

najdeme rôzny majetok drahocenný; naplníme svoje domy korisťou.

14

Vrhni svoj los medzi nami; všetci budeme mať jeden mešec.

15

Môj synu, nechoď na cestu s nimi; zdrž svoju nohu od ich chodníka!

16

Pretože ich nohy bežia ku zlému, a ponáhľajú sa vyliať krv.

17

Lebo veď nadarmo sa rozprestiera sieť pred očami ktoréhokoľvek okrýdlenca.

18

Ale oni úkladia svojej vlastnej krvi; skrývajú sa proti svojim dušiam.

19

Také sú cesty každého, kto dychtí po zisku; zisk odníma dušu svojho pána.

20

Múdrosť volá hlasne vonku; vydáva svoj hlas na uliciach.

21

Volá na hlavných miestach najrušnejších, pri vchodoch do brán, v meste hovorí svoje reči:

22

Až dokedy, hlúpi, budete milovať hlúposť, a posmievači dokedy budú obľubovať posmech a blázni nenávidieť známosť?

23

Obráťte sa k môjmu karhaniu! Hľa, vydám vám zo seba svojho ducha a oznámim vám svoje slová!

24

No, preto, že som volala, a odopierali ste; vystierala som svoju ruku, a nebolo nikoho, kto by bol pozoroval ušima;

25

ale ste pustili naprázdno každú moju radu a môjho karhania ste nechceli,

26

preto sa i ja budem smiať vo vašom nešťastí; budem sa posmievať, keď prijde to, čoho sa strachujete;

27

keď prijde to, čoho sa strachujete, jako búrka, a vaše nešťastie sa dovalí jako víchrica, keď prijde na vás súženie a úzkosť.

28

Vtedy budú volať na mňa, ale sa neohlásim; budú ma pilne hľadať, skoro za rána, ale ma nenajdú,

29

zato, že nenávideli známosti a nevyvolili si bázne Hospodinovej;

30

nechceli mojej rady, ale pohŕdali každým mojím káraním,

31

a tak budú jesť z ovocia svojej cesty a nasýtia sa svojich rád.

32

Lebo odvrátenie hlupcov ich samých zabije, a vlastná hriešna ubezpečenosť bláznov, tá ich zahubí.

33

Ale ten, kto mňa poslúcha, bude bývať bezpečne a bude mať pokoj od strachu zo zlého.