Exodus 34

1

A Hospodin riekol Mojžišovi: Uteš si dvoje dosiek z kameňa, také, jaké boly tamtie prvé, a ja napíšem na dosky slová, ktoré boly na tých prvých doskách, ktoré si rozbil.

2

A buď hotový na ráno a ráno vyjdeš na vrch Sinai a tam mi budeš stáť na temene vrchu.

3

Nikto nevyjde hore s tebou, ani nech sa nikto neukáže na celom tom vrchu, ani ovce ani voly nech sa nepasú naproti tomu vrchu.

4

Utesal tedy dvoje dosiek z kameňa, ako boly tie prvé, a potom vstal Mojžiš skoro ráno a vyšiel na vrch Sinai, tak ako mu prikázal Hospodin, a vzal do svojej ruky dvoje dosiek z kameňa.

5

A Hospodin sostúpil v oblaku a stál s ním tam a zavolal menom: HOSPODIN.

6

A Hospodin idúc popri ňom volal: Hospodin, Hospodin, silný Bôh ľútostivý a milosrdný, dlho zhovievajúci a veľký čo do milosti a pravdy,

7

ktorý zachováva milosť tisícim a odpúšťa neprávosť, prestúpenie a hriech, ktorý však nijakým činom nenechá bez tresu vinného, ale navštevuje neprávosť otcov na svojich synoch i na synoch synov, na treťom i na štvrtom pokolení.

8

A Mojžiš rýchle sklonil hlavu k zemi a klaňal sa.

9

A povedal: Prosím, jestli som našiel milosť v tvojich očiach, ó, Pane, prosím, nech ide Pán v našom strede, lebo je to ľud tvrdej šije, a odpustíš našu neprávosť a náš hriech a prijmeš nás za svoje dedičstvo!

10

A on riekol: Hľa, učiním smluvu pred všetkým tvojím ľudom. Učiním čudesá, jaké neboly stvorené nikdy a nikde na celej zemi ani nikde v niktorom národe, a bude vidieť všetok ľud, v ktorého strede si ty, dielo Hospodinovo, lebo to bude strašné, čo ja učiním s tebou.

11

Zachovaj si, čo ti prikazujem dnes! Hľa, vyženiem zpred tvojej tvári Amoreja, Kananeja, Heteja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja.

12

Chráň sa, aby si neučinil smluvy s obyvateľmi zeme, do ktorej vojdeš, aby neboli osídlom v tvojom strede!

13

Ale ich oltáre rozboríte a ich modlárske stĺpy polámete a ich háje povytínate,

14

lebo sa nebudeš klaňať inému bohu, pretože Hospodin, ktorého meno je Žiarlivý, je silný Bôh žiarlivý.

15

Aby sa nestalo, keď by si učinil smluvu s obyvateľmi zeme, a smilnili by idúc za svojimi bohmi a obetovali by bitné obeti svojim bohom, že by ťa pozval niektorý z nich, a jedol by si z jeho obeti

16

a vzal by si z jeho dcér svojim synom ženy, a jeho dcéry by smilnily idúc za svojimi bohmi a spôsobily by to, že by smilnili aj tvoji synovia odíduc za ich bohmi.

17

Nespravíš si liatych bohov.

18

Zachovávať budeš slávnosť nekvasených chlebov; sedem dní budeš jesť nekvasené chleby, jako som ti prikázal, na určený čas, v mesiaci abíbe, lebo v mesiaci abíbe si vyšiel z Egypta.

19

Všetko, čo otvára život, je moje, i všetko z tvojho dobytka, čo sa narodí mužského pohlavia, čo otvára život, už či je hovädo z kráv a či dobytča, ovca alebo koza.

20

Ale prvorodené osľa vykúpiš ovcou alebo kozou. A keď nevykúpiš, zlomíš mu šiju. Každého prvorodeného zo svojich synov vykúpiš. A nikto sa neukáže predo mnou prázdny.

21

Šesť dní budeš pracovať, a siedmeho dňa prestaneš; v oračke i v žatve prestaneš.

22

A učiníš si slávnosť týždňov, slávnosť prvých plodov pšeničnej žatvy i slávnosť spratávania plodov pri konci roku.

23

Tri razy v roku sa ukáže každý tvoj mužského pohlavia pred tvárou Pána Hospodina, Boha Izraelovho.

24

Lebo vyženiem národy zpred tvojej tvári a rozšírim tvoje hranice, a nikto nepožiada tvojej zeme, keď pojdeš hore, aby si sa ukázal pred tvárou Hospodina, svojho Boha, tri razy v roku.

25

Nebudeš obetovať krvi mojej obeti pri kvasenom, ani nezostane do rána obeť slávnosti Veľkej noci.

26

Prvotinu z prvých plodov svojej pôdy donesieš do domu Hospodina, svojho Boha. Nebudeš variť kozľaťa v mlieku jeho materi.

27

A Hospodin riekol Mojžišovi: Napíš si tieto slová, lebo na základe týchto slov učinil som smluvu s tebou a s Izraelom.

28

A bol tam s Hospodinom štyridsať dní a štyridsať nocí; nejedol chleba a nepil vody; a napísal na dosky slová smluvy, desať slov.

29

A stalo sa, keď schádzal Mojžiš s vrchu Sinai, (a dve dosky svedoctva v ruke Mojžišovej, keď schádzal s vrchu), že nevedel Mojžiš o tom, že sa skveje koža jeho tvári, pretože hovoril s ním Bôh.

30

A keď videl Áron a všetci synovia Izraelovi Mojžiša a videli, že, hľa, skveje sa koža jeho tvári, báli sa priblížiť sa k nemu.

31

Ale Mojžiš zavolal na nich, a vrátili sa k nemu Áron i všetky kniežatá v obci, a Mojžiš hovoril s nimi.

32

Potom sa priblížili aj všetci synovia Izraelovi, a prikázal im všetko, čo s ním hovoril Hospodin na vrchu Sinai.

33

A tak dohovoril Mojžiš s nimi a bol si dal závoj na svoju tvár.

34

Keď potom vchádzal Mojžiš pred tvár Hospodinovu, aby hovoril s ním, odstraňoval závoj, dokiaľ zase nevyšiel. A keď vyšiel, hovoril synom Izraelovým to, čo mu bolo prikázané.

35

A synovia Izraelovi videli tvár Mojžišovu, že sa skveje koža jeho tvári, a Mojžiš vše zase dal závoj na svoju tvár, dokiaľ nevošiel hovoriť s ním, to jest s Bohom.