Žalmy 88

1

Pieseň. Žalm synov Kórachových. Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Nemoc pokoriť. Vyučujúci Hémana Ezrachitského.

2

Hospodine, Bože môjho spasenia, vodne i vnoci kričím pred tebou.

3

Prosím, nech prijde moja modlitba pred tvoju tvár! Nakloň svoje ucho k môjmu volaniu!

4

Lebo moja duša sa nasýtila rôzneho zlého, a môj život sa priblížil ríši smrti.

5

Počítaný som medzi tých, ktorí sostupujú do jamy; som ako muž bez vlády.

6

Pohodený som medzi mŕtvych; som ako pobití, ležiaci v hrobe, na ktorých sa už viacej nerozpomenieš, a ktorí sú vyťatí od tvojej ruky.

7

Položil si ma do najhlbšej jamy, do tmavých miest v hlbinách.

8

Tvoja prchlivosť doľahla na mňa, a všetky tvoje vlny sa lámu na mne. Ztrápil si ma. Sélah.

9

Vzdialil si mojich známych odo mňa; zošklivil si im ma; som zatvorený a nemôžem vyjsť.

10

Moje oko hynie od trápenia; volám na teba, Hospodine, každý deň; vystieram k tebe svoje ruky.

11

Či asnáď tým, ktorí pomreli, učiníš zázrak? Alebo azda mŕtvi vstanú, aby ťa chválili? Sélah.

12

Či sa bude rozprávať o tvojej milosti v hrobe? O tvojej pravde v zahynutí?

13

Či sa bude znať tvoj zázrak vo tme alebo tvoja spravedlivosť v zemi zabudnutia?

14

Ale ja, Hospodine, volám k tebe pokorne o pomoc, a za rána ťa predchádza moja modlitba.

15

Prečo, ó, Hospodine, zamietaš moju dušu? Prečo skrývaš predo mnou svoju tvár?

16

Utrápený som a zomieram od mladosti; nesiem tvoj strach a desím sa bezradný.

17

Cezo mňa sa vše valí tvoj rozpálený hnev, a tvoje hrôzy ma ničia.

18

Obkľučuje ma to všetko každý deň ako voda; zo všetkých strán sa to spolu hrnie na mňa.

19

Vzdialil si odo mňa priateľa a druha; moji známi sú: tma.