Žalmy 78

1

Vyučujúci. Azafov. Môj ľude, nože počuj môj zákon! Nakloňte svoje ucho k rečiam mojich úst.

2

Otvorím svoje ústa v podobenstve; budem rozprávať záhadné veci, tajné od pradávna.

3

To, čo sme počuli a čo sme poznali, a čo nám naši otcovia rozprávali.

4

Nezatajíme toho pred ich synmi rozprávajúc budúcemu pokoleniu chvály Hospodinove, jeho silu a jeho divy, ktoré činil.

5

Postavil svedoctvo v Jakobovi a zákon položil v Izraelovi, o ktorých veciach prikázal našim otcom, aby ich oznámili svojim synom,

6

aby poznali budúce pokolenie, synovia, ktorí sa narodia, aby aj tí povstali a rozprávali to svojim synom,

7

aby složili svoju nádej v Bohu a nezabudli na skutky silného Boha, ale aby ostríhali jeho prikázania,

8

a aby neboli jako ich otcovia, pokolenie odpadlícke a spurné, pokolenie, ktoré neupravilo svojho srdca poslúchať Hospodina a ktorého duch nebol verný voči silnému Bohu.

9

Synovia Efraimovi, ozbrojenci, strelci z luku, obrátili sa zpät v deň boja.

10

Nezachovali smluvy Božej a vzpečovali sa chodiť v jeho zákone.

11

Zabudli na jeho činy a na jeho divy, ktoré im ukázal.

12

Pred ich otcami činil zázraky, v Egyptskej zemi, na poli Coana.

13

Rozdelil more a previedol ich a postavil vody jako nejakú hromadu.

14

Viedol ich vodne v oblaku a každej noci vo svetle ohňa.

15

Roztrhol skaly na púšti a napájal ich hojne jako z nejakých hlbín.

16

Vyviedol potoky zo skaly a učinil to, aby tiekly vody jako rieky.

17

A zase len hrešili proti nemu, aby popudzovali Najvyššieho na vypráhlej púšti.

18

A pokúšali silného Boha vo svojom srdci žiadajúc pokrm, po chuti svojej duše;

19

Hovorili proti Bohu a vraveli: Či bude môcť silný Bôh pripraviť stôl na púšti?

20

Hľa, uderil skalu, a tiekly vody, a lialy sa potoky. - Či bude môcť dať i chlieb? Či vystanoví svojmu ľudu mäso?

21

Preto počujúc to Hospodin rozhneval sa, a oheň sa zapálil proti Jakobovi, a tiež i hnev vystúpil proti Izraelovi;

22

pretože neverili Bohu a nenadejali sa na jeho spasenie,

23

hoci bol rozkázal oblakom shora a otvoril dvere nebies

24

a dal, aby na nich pršala manna, aby jedli, a dal im nebeské zbožie.

25

Chlieb mocných jedol obyčajný človek; poslal im potravy do sýtosti.

26

Dal, aby vial východný vietor na nebi, a svojou mocou hnal poludniak

27

a dal to, aby na nich pršalo mäso jako prach a okrýdlení vtáci jako piesok morí.

28

Spustil ich doprostred jeho tábora, všade vôkol jeho príbytkov.

29

A tak jedli a nadmier sa nasýtili, a doniesol im, čo si žiadali.

30

Ale ešte sa neboli utiahli od ukájania svojej žiadosti, a kým ešte bol ich pokrm v ich ústach,

31

vystúpil hnev Boží proti nim a pobil mnohých zpomedzi ich tučných a vybraných Izraelových zohnul k zemi.

32

Pri tom pri všetkom ešte vždy hrešili a neverili jeho divom.

33

A tak ukončieval ich dni v márnosti a ich roky v desivom strachu.

34

A zase, keď ich pobíjal, a hľadali ho a navrátiac sa hľadali silného Boha skoro za svitu

35

a keď sa rozpomínali, že Bôh je ich skalou a silný Bôh najvyšší ich vykupiteľom,

36

hoci ho klamali svojimi ústy a luhali mu svojím jazykom,

37

a ich srdce nebolo úprimné pred ním, ani neboli verní v jeho smluve,

38

on súc milosrdný odpúšťal ich neprávosti a nezahubil a mnoho ráz odvrátil svoj hnev a nezobudil všetkej svojej prchlivosti.

39

Pamätal, že sú telo, vietor, ktorý ta ide a nevráti sa.

40

Koľko ráz ho dráždili na púšti, pôsobili mu bolesť na pustine!

41

A znova a znova pokúšali silného Boha a Svätému Izraelovmu vymeriavali hranice.

42

Nepamätali na jeho ruku, na deň, ktorého ich vyslobodil zo súženia,

43

ako činil v Egypte svoje znamenia a svoje čudesá na poli Coana.

44

A obrátil ich rieky na krv aj potoky, takže nemohli piť.

45

Poslal na nich smesicu, žižaly, ktorá ich žrala, a žaby, ktoré ich hubily.

46

A dal ich úrodu chrústom a ich únavnú prácu koníkom.

47

Zbil ich vinič hrádom a ich sykomory ľadom.

48

Vydal ich hovädá hrádu na pospas a ich dobytok bleskom hromu.

49

Poslal na nich páľu svojeho hnevu, prchlivosť, zúrivosť a súženie pustiac na nich zlých anjelov.

50

Spravil svojemu hnevu cestu, neušetril ich duše od smrti a ich statok vydal napospas moru.

51

A pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny sily v stánoch Chámových.

52

A dal to, aby sa rušal jeho ľud ako stádo oviec, a viedol ich ako stádo po púšti.

53

Vodili ich v bezpečnosti, a nestrachovali sa, ale ich nepriateľov pokrylo more.

54

A tak ich doviedol k hranici svojej svätosti, k tomu vrchu, ktorý si dobyla jeho pravica.

55

Vyhnal národy zpred ich tvári a dajúc losovať vymeral im dedičstvo povrazom a dal, aby v ich stánoch bývaly pokolenia Izraelove.

56

Ale oni pokúšali a dráždili Boha, Najvyššieho, a neostríhali jeho svedoctiev,

57

ale sa obrátili zpät a robili neverne jako ich otcovia; zvrhli sa jako klamné lučište.

58

A popudzovali ho svojimi výšinami a svojimi rytinami ho roznecovali k žiarlivosti.

59

Počul to Bôh a rozhneval sa a veľmi si zošklivil Izraela.

60

A opustil príbytok v Síle zavrhnúc ho, stán, v ktorom býval medzi ľuďmi.

61

A ta dal svoju silu do zajatia a svoju okrasu do ruky protivníka.

62

Vydal svoj ľud pod meč a rozhneval sa na svoje dedičstvo.

63

Jeho mládencov požral oheň, a jeho panny neboly chválené.

64

Jeho kňazi padli od meča, a jeho vdovy neplakaly.

65

Potom sa prebudil Pán ako zo sna, jako hrdina, ktorý veselo vykrikuje od vína,

66

a zbil svojich protivníkov v tyle; dal im za údel večnú potupu.

67

Opovrhol stánom Jozefovým a nevyvolil pokolenia Efraimovho,

68

ale vyvolil pokolenie Júdovo, vrch Sion, ktorý miluje.

69

A vystavil svoju svätyňu jako hrdé miesta vysoké, jako zem, ktorú založil tak, aby trvala na veky.

70

A vyvolil si Dávida, svojho služobníka, a vzal ho od ovčích chlievov,

71

odtiaľ ako chodil za brezými ovcami, a zaviedol ho, aby pásol Jakoba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo.

72

A pásol ich v celej úprimnosti svojho srdca a vodil ich so zvláštnou opatrnosťou svojich rúk.