Žalmy 69

1

Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Ľalie. Dávidov.

2

Zachráň ma, Bože, lebo mi došly vody až po dušu.

3

Hrúžam sa v hlbokom bahne, a nieto na čom zastať. Vošiel som do hlbín vôd, a zalial ma valiaci sa prúd.

4

Ustal som od svojho volania; moje hrdlo vyschlo; moje oči zomdlely, kým očakávam na svojho Boha.

5

Tých, ktorí ma nenávidia bez príčiny, je viac ako vlasov na mojej hlave. Zmocneli tí, ktorí sa usilujú ma zničiť, moji lživí nepriatelia. Čoho som neulúpil, mám potom vrátiť.

6

Bože, ty znáš môj nerozum, a moje previnenia nie sú skryté pred tebou.

7

Nech sa nehanbia pre mňa tí, ktorí očakávajú na teba, Pane, Hospodine Zástupov; nech sa nestydia mojou vinou tí, ktorí ťa hľadajú, ó, Bože Izraelov!

8

Lebo pre teba nesiem pohanenie, pre teba pokryl stud moju tvár.

9

Cudzím som sa stal svojim bratom a neznámym svojej matky synom.

10

Lebo ma zožiera horlivosť za tvoj dom, a hanenia haniacich teba padly na mňa.

11

Ak plačem trápiac pôstom svoju dušu, je mi to na potupu.

12

A keď miesto rúcha beriem na seba smútočné vrece, vtedy som im porekadlom.

13

Zlé hovoria o mne tí, ktorí sedia v bráne, a pesničkou k hudbe som tým, ktorí pijú opojný nápoj.

14

Ale ja k tebe odosielam svoju modlitbu, Hospodine; nech je to príjemný čas; Bože, pre mnohú svoju milosť ozvi sa mi, pre vernosť svojho spasenia.

15

Vytrhni ma z blata, aby som sa nepohrúžil! Nech som vytrhnutý od tých, ktorí ma nenávidia, a z hlbokostí vôd.

16

Nech ma nezaleje valiaci sa prúd vody, nech ma nepohltí hlbina, a nech nezavrie jama nado mnou svojich úst!

17

Ozvi sa mi, Hospodine, lebo je dobrá tvoja milosť. Podľa množstva svojho milosrdenstva pohliadni na mňa!

18

A neskrývaj svojej tvári pred svojím služobníkom, lebo mi je úzko. Rýchle sa mi ohlás.

19

Priblíž sa mojej duši; vyprosti ju! Vykúp ma pre mojich nepriateľov!

20

Ty znáš moje pohanenie, moju hanbu a môj stud; pred tebou sú všetci moji protivníci.

21

Pohanenie skrúšilo moje srdce, a preto som zronený. Keď čakám, že ma niekto poľutuje, nieto nikoho, a keď čakám na tešiteľov, nenachádzam ich.

22

Ale mi dali miesto pokrmu žlče, a v mojej žízni ma napájali octom.

23

Nech im je ich stôl pred nimi osídlom a ich pokojnému životu bezstarostnému smečkou.

24

Nech sa zatmia ich oči tak, aby nevideli, a daj to, aby sa ich bedrá stále klátily od bremena.

25

Vylej na nich svoj prudký hnev, a nech ich dostihne páľa tvojho hnevu!

26

Ich príbytok nech je pustý a nech nie je nikoho, kto by býval v ich stánoch;

27

lebo prenasledujú toho, ktorého si ty zbil, a rozprávajú o bolesti tvojich smrteľne zranených.

28

Pridaj neprávosť k ich neprávosti, a nech nevojdú do tvojej spravedlivosti.

29

Nech sú vytretí z knihy života a nech nie sú zapísaní spolu so spravedlivými!

30

A ja, keď aj som biedny a sovrený bolesťou, tvoje spasenie, Bože, ma vyvýši.

31

Budem chváliť meno Božie piesňou a zvelebovať ho budem vďakou.

32

A to bude príjemnejšie Hospodinovi ako vôl, ako rohatý junec s rozdeleným kopytom.

33

Keď to uvidia biedni, budú sa radovať, a vám, ktorí hľadáte Boha, ožije vaše srdce.

34

Lebo Hospodin počuje chudobných a neopovrhuje svojimi väzňami.

35

Nech ho chvália nebesia i zem, moria i všetko, čo sa hemží v nich.

36

Pretože Bôh zachráni Sion a vystaví mestá Judska, a budú tam bývať, a ňou, zemou, budú vládnuť dedične.

37

A semeno jeho služobníkov ju zdedia, a tí, ktorí milujú jeho meno, budú bývať v nej.