Žalmy 68

1

Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm Dávidov. Pieseň.

2

Keď povstane Bôh, hneď sa rozpŕchnu jeho nepriatelia, a budú utekať od jeho tvári tí, ktorí ho nenávidia.

3

Ako sa rozháňa dym, tak ich rozoženieš; ako sa roztápa vosk od ohňa, tak zahynú bezbožníci od tvári Božej.

4

Ale spravedliví sa budú radovať, veseliť sa budú pred Bohom a budú plesať od radosti.

5

Spievajte Bohu! Ospevujte jeho meno! Urovnajte cestu tomu, ktorý sa vznáša na hustých oblakoch. Hospodin je jeho meno, a plesajte pred ním!

6

Je otcom sirôt a sudcom vdôv, Bôh, v príbytku svojej svätosti.

7

Bôh uvádza osamotnelých bývať v dome; vyvádza väzňov do blahobytu, ale spurní budú bývať vo vypráhlej zemi.

8

Bože, keď si išiel von pred svojím ľudom, keď si kráčal po púšti - sélah -,

9

zem sa triasla, áno, nebesia kropily pred Bohom, toď Sinai, pred Bohom, Bohom Izraelovým.

10

Dažďom svojej štedrosti si kropil, Bože, svoje dedičstvo, a keď zomdlievalo, ty si ho posilňoval.

11

Tvoje zástupy sa osadily v ňom, v tvojom dedičstve, ktoré si ty, Bože, pripravil vo svojej dobrotivosti pre chudobného.

12

Pán dal slovo a tých, ktoré zvestovaly radostné veci, veľký zástup.

13

Kráľovia veľkých vojsk utekali, hej, utekali, a tá, ktorá cudzieho nežiadajúc opatrovala svoj dom, delila korisť.

14

Ba isté je, že nebudete ležať v košiaroch, na krýdlach holubice, pokrytej striebrom, ktorej perute sú pozlatené rýdzim zlatom.

15

Keď v nej, v zemi, rozptyľoval Všemohúci kráľov, belelo sa od pobitých ako od snehu na Salmone.

16

Vrch Boží je vrchom Bázana, vrcholnatým vrchom, vrchom Bázana.

17

Vy, vrcholnaté vrchy, prečo pozeráte tak závistlivo? Prečo pozeráte závistlivo na vrch, ktorého sa zažiadalo Bohu, aby býval na ňom? Áno, Hospodin bude bývať na ňom na veky.

18

Vozov Božích je dvadsať tisíc, tisíce tisícov. Pán prišiel na nich na Sinai v svätosti.

19

Vystúpil si na výsosť, zajal si zajatie; vzal si dary medzi ľuďmi, áno, i medzi spurnými odbojcami, aby Hospodin, Bôh býval medzi nimi.

20

Požehnaný Pán! Deň ako deň nám nakladá bremä svojich dobrodení, silný Bôh, naše spasenie. Sélah.

21

Silný Bôh je nám silným Bohom na hojné spasenie, a Hospodin, Pán, má východiská zo smrti.

22

No, isté je, že Bôh skrúši hlavu svojich nepriateľov, vlasaté temeno toho, kto chodí vo svojich hriechoch.

23

Pán povedal: Navrátim z Bázana, navrátim aj z hlbín mora,

24

aby si zbrodil svoju nohu v krvi; jazyk tvojich psov aby mal podiel z nepriateľov.

25

Videli tvoje idenia, Bože, idenia môjho silného Boha, mojeho Kráľa v svätosti.

26

Popredku išli speváci, pozadku hudci hrajúci, v prostredku panny, bubnujúce na bubny.

27

Dobrorečte Bohu v shromaždeniach, Pánovi, ktorí ste pôvodu Izraelovho.

28

Tam nech je Benjamin, najmladší, ktorý panuje nad nimi, kniežatá Júdove, ich hrmotný zástup, kniežatá Zabulona, kniežatá Naftaliho.

29

Tvoj Bôh dal rozkaz tvojej sile. Upevni, Bože, to, čo si nám učinil!

30

Pre tvoj chrám nad Jeruzalemom ti budú donášať kráľovia dary.

31

Okríkni, zastraš zviera trsti, stádo mocných juncov s telcami národov, ktoré padnúc na zem bude sa koriť s kusami striebra. - Rozptýli národy, ktoré majú záľubu v bojoch.

32

Prijdú veľmoži z Egypta; Ethiopia vystrie rýchle svoje ruky po Bohu.

33

Kráľovstvá zeme, spievajte Bohu, spievajte Pánovi žalmy! Sélah.

34

Spievajte tomu, ktorý sa vznáša na nebesiach pradávnych nebies! Hľa, vydáva svoj hlas, mocný hlas.

35

Dajte silu Bohu, ktorého velebnosť je nad Izraelom a jeho sila na najvyšších oblakoch.

36

Hrozný si, Bože, keď vyjdeš zo svojich svätýň, silný Bôh Izraelov! - On dáva národu silu a moc. Nech je požehnaný Bôh!