Žalmy 31

1

Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm Dávidov.

2

K tebe, Hospodine, sa utiekam, nedaj, aby som sa musel hanbiť, na veky! Vysloboď ma vo svojej spravedlivosti!

3

Nakloň ku mne svoje ucho! Rýchle ma vytrhni a buď mi pevnou skalou a ohradeným domom, aby si ma zachránil.

4

Lebo mojou skalou a mojím hradom si ty, a pre svoje meno ma voď a sprevoď!

5

Vyveď ma zo siete, ktorú mi ukryli, lebo ty si mojou pevnosťou.

6

Do tvojej ruky porúčam svojho ducha, lebo si ma vykúpil, Hospodine, Bože, silný a verný.

7

Nenávidím tých, ktorí pozorujú na ničomnú márnosť; ale ja sa nadejem na Hospodina.

8

Veseliť a radovať sa budem v tvojej milosti, pretože si videl moje trápenie; znal si v súžení moju dušu

9

a nevydal si ma do ruky nepriateľa a postavil si moje nohy na priestranstve.

10

Zmiluj sa nado mnou, Hospodine, lebo mi je úzko; moje oko zomdlelo od trápenia, moja duša i celé moje telo.

11

Lebo môj život hynie v žalosti, a moje roky unikajú vo vzdychaní; moja sila klesá pre moju neprávosť, a moje kosti práhnu.

12

Pre všetkých a tak mnohých svojich protivníkov som potupou, a svojmu súsedovi zvlášte, a postrachom svojim známym; tí, ktorí ma vonku vídavajú, utekajú predo mnou.

13

Zabudnutý som ako mŕtvy, ktorý vyšiel z pamäti; som ako nádoba, ktorá berie zkazu.

14

Lebo som počul vravu mnohých, strach ho vraj obňal zo všetkých strán, keď sa spolu radili proti mne a snovali plány vziať moju dušu.

15

Ale ja sa nadejem na teba, Hospodine; povedal som: Ty si môj Bôh.

16

V tvojej ruke sú moje časy. Vytrhni ma z ruky mojich nepriateľov a z moci tých, ktorí ma prenasledujú.

17

Daj, aby svietila tvoja tvár na tvojho služobníka; zachráň ma vo svojej milosti!

18

Hospodine, nedopusť, aby som sa musel hanbiť, lebo volám na teba. Nech sa hanbia bezbožníci, nech umĺknu, vrhnutí do pekla.

19

Nech zanemejú lživé rty, ktoré hovoria na spravedlivého tvrdé veci v pýche a v pohŕdaní.

20

Jaké veľké a mnohé je tvoje dobré, ktoré si ukryl pre tých, ktorí sa ťa boja, to, čo si učinil pre tých, ktorí sa utiekajú k tebe, pred synmi človeka!

21

Skryješ ich v skrýši svojej tvári pred mätežou človeka; ukryješ ich vo svojom stáne pred svárom jazykov.

22

Požehnaný Hospodin, lebo mi učinil predivnú milosť v ohradenom meste.

23

Ale ja som bol povedal vo svojom predesení: Odrezaný som zpred tvojich očí. Avšak ty si počul hlas mojich pokorných prosieb, keď som volal na teba o pomoc.

24

Milujte Hospodina, všetci jeho svätí, lebo Hospodin ostríha verných a hojne odpláca tomu, ktorý robí pýchu.

25

Buďte zmužilí, a on posilní vaše srdce, všetci vy, ktorí očakávate na Hospodina!