Žalmy 2

1

Prečo sa búria národy, a ľudia myslia márne veci?

2

Kráľovia zeme sa postavujú, a kniežatá sa spolu radia proti Hospodinovi a proti jeho pomazanému a hovoria:

3

Roztrhajme ich sväzky a zahoďme od seba ich povrazy.

4

Ale ten, ktorý prebýva v nebesiach, smeje sa; Pán sa im vysmieva.

5

Vtedy bude hovoriť s nimi vo svojom hneve a svojou prchlivosťou ich predesí a povie:

6

Ale ja som ustanovil svojho kráľa nad Sionom, vrchom svojej svätosti.

7

Rozprávať budem o ustanovení zákona. Hospodin mi povedal: Ty si môj syn; ja som ťa dnes splodil.

8

Požiadaj odo mňa, a dám ti národy, tvoje dedičstvo, tvoje državie, končiny zeme.

9

Roztlčieš ich železným prútom; roztrieskaš ich ako nádobu hrnčiara.

10

A tak teraz buďte rozumní, kráľovia; učte sa, sudcovia zeme!

11

Slúžte Hospodinovi v bázni a veseľte sa s trasením.

12

Ľúbajte syna, aby sa nerozhneval, a pohynuli by ste na ceste, lebo sa skoro zapáli jeho hnev. Blahoslavení sú všetci, ktorí sa utiekajú k nemu.