Žalmy 142

1

Vyučujúci Dávidov, keď bol v jaskyni. Modlitba.

2

Volám na Hospodina a kričím. Volám na Hospodina a pokorne sa modlím.

3

Vylievam pred ním svoju žiaľbu; oznamujem pred ním svoje súženie.

4

Keď nyje môj duch vo mne, ty znáš môj chodník; na ceste, ktorou idem, mi ukryli osídlo.

5

Pozri napravo a vidz! Nemám nikoho, kto by ma poznal. Zahynulo mne útočište; nieto nikoho, kto by sa pýtal po mojej duši.

6

Kričím na teba, Hospodine, hovorím: Ty si mojím útočišťom, mojím dielom v zemi živých.

7

Pozoruj ušima na moje volanie, lebo som veľmi zomdlený. Vytrhni ma z moci tých, ktorí ma prenasledujú, lebo sú mocnejší odo mňa.

8

Vyveď moju dušu zo žalára, aby som oslavoval tvoje meno. Spravedliví ma obstúpia, keď mi dobre učiníš.