Žalmy 139

1

Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm Dávidov. Hospodine, prezkúmal si ma a poznal.

2

Ty znáš moje sadanie i moje vstávanie; rozumieš mojej myšlienke zďaleka.

3

Pozoruješ moje chodenie i ležanie a znáš dobre všetky moje cesty.

4

Lebo ešte ani nemám slova na jazyku, a hľa, Hospodine, ty to vieš všetko.

5

Obkľúčil si ma odzadu i odpredu a položil si na mňa svoju ruku.

6

Je to predivná znalosť, nad môj rozum, tak vysoká, že nemôžem po ňu.

7

Kam by som zašiel od tvojho ducha? Alebo kam by som utiekol pred tvojou tvárou?

8

Keby som vystúpil na nebesia, tam si ty; keby som si postlal v hrobe, hľa, i tam si.

9

Keby som vzal krýdla rannej zory, aby som zaletel a býval pri najďaľšom mori,

10

i tam by ma sprevadila tvoja ruka, a pochytila by ma tvoja pravica.

11

A keby som povedal: Aspoň tma ma zakryje; ale i noc je tebe svetlom vôkol mňa.

12

Ani tma nezatmí pred tebou, a noc ti svieti jako deň, tebe je jedno či tma či svetlo.

13

Lebo tvojím vlastníctvom sú moje ľadviny; usnoval si ma v živote mojej matky.

14

Oslavovať ťa budem preto, že som hrozne a predivne utvorený. Predivné sú tvoje skutky, a moja duša to zná veľmi dobre.

15

Niktorá moja kosť nie je ukrytá pred tebou, ktorý som učinený v skrytosti; utkaný som v hlbinách zeme.

16

Tvoje oči videly môj trup, a do tvojej knihy sú zapísané všetky moje údy jako aj dni, v ktorých boly utvorené, keď ešte nebolo ani jedného z nich.

17

A mne jaké drahé sú tvoje myšlienky, ó, silný Bože, A jaký ohromný je ich počet!

18

Keby som ich chcel spočítať, je ich viac ako piesku. Keď sa prebudím, vždy len som s tebou.

19

Keby si, Bože, zabil bezbožníka a povedal: Mužovia krvi, odstúpte odo mňa!

20

Tí, ktorí hovoria o tebe nešľachetne, berú nadarmo tvoje meno, tvoji odporcovia.

21

Či nie je tak, Hospodine, že nenávidím tých, ktorí teba nenávidia? A tí, ktorí povstávajú proti tebe, sa mi ošklivia.

22

Celou nenávisťou ich nenávidím; stali sa mi nepriateľmi.

23

Prezkúmaj ma, silný Bože, a poznaj moje srdce! Zkús ma a poznaj moje myšlienky

24

a vidz, či je vo mne nejaká zlá cesta, a veď ma cestou večnosti.