Žalmy 137

1

Pri riekach Babylona, tam sme sedávali i plakali, keď sme sa rozpomínali na Sion.

2

Na vŕby v ňom, v Babylone, sme boli povešali svoje harfy,

3

lebo tam žiadali od nás tí, ktorí nás boli zajali, slová piesne, a tí, ktorí nás trápili, radosť, keď vraveli: Zaspievajte nám niektorú pieseň sionskú!

4

No, jako by sme mohli spievať pieseň Hospodinovu v zemi cudzinca?!

5

Ak by som ťa zabudol, ó, Jeruzaleme, nech zabudne i moja pravica. -

6

Nech sa prilepí môj jazyk na moje ďasno, ak by som sa nerozpomínal na teba, ak nebude Jeruzalem vrcholom mojej radosti.

7

Pamätaj, Hospodine, synom Edoma na deň Jeruzalema, ktorí hovorili: Rozborte, rozborte v ňom všetko až do základu!

8

Dcéro Babylona, ty, ktorá máš byť spustošená! Blahoslavený ten, kto ti odplatí to, čo si nám urobila zlého!

9

Blahoslavený ten, kto pochytí a rozrazí tvoje deti o skalu.