Žalmy 102

1

Modlitba biedneho, keď úpel v trápení a pred Hospodinom vylieval svoju žiaľbu.

2

Hospodine, počuj moju modlitbu, a moje pokorné volanie nech prijde k tebe!

3

Neskrývaj predo mnou svojej tvári v deň, keď mi je úzko. Nakloň ku mne svoje ucho. V deň, keď volám, rýchle sa mi ozvi.

4

Lebo moje dni miznú jako dym a moje kosti sú vypálené jako ohnište.

5

Moje srdce je zbité jako bylina a schne, lebo som zabudol jesť svoj chlieb.

6

Od hlasu môjho vzdychania prischla moja kosť k môjmu mäsu.

7

Podobný som pelikánovi na púšti. Som ako sova v sboreninách.

8

Bdejem a som ako osamelý vrabec na streche.

9

Každý deň ma hanobia moji nepriatelia; tí, ktorí bláznia oproti mne, posmešne prisahajú na mňa.

10

Lebo jem popol ako chlieb a svoj nápoj miešam so slzami.

11

Je to pre tvoje rozhnevanie sa a pre tvoj prchký hnev, lebo si ma vyzdvihol a hodil na zem.

12

Moje dni sú jako miznúci tieň a ja schnem ako bylina.

13

Ale ty, Hospodine, trváš na veky a tvoja pamiatka na pokolenie a pokolenie.

14

Ty povstaneš a zľutuješ sa nad Sionom, lebo je čas učiniť mu milosrdenstvo, lebo už prišiel určený čas.

15

Lebo tvoji služobníci majú radi jeho kamene a majú ľútosť s jeho prachom.

16

A pohania sa budú báť mena Hospodinovho a všetci kráľovia zeme tvojej slávy.

17

Lebo Hospodin vystaví Sion; ukáže sa vo svojej sláve.

18

Pohliadne na modlitbu obnaženého a neopovrhne ich modlitbou.

19

Zapíše sa to pre budúce pokolenie, a ľud, ktorý má byť stvorený, bude chváliť Hospodina,

20

pretože pozrel s výsosti svojej svätosti, Hospodin, s nebies sa podíval na zem,

21

aby počul stonanie väzňa, aby rozviazal synov smrti,

22

aby rozprával meno Hospodinovo na Sione a jeho chválu v Jeruzaleme,

23

keď sa dovedna shromaždia národy a kráľovstvá, aby slúžily Hospodinovi.

24

Strápil moju silu na ceste, ukrátil moje dni.

25

Vravel som: Môj Bože, neber ma preč v polovici mojich dní, veď tvoje roky sú cez pokolenia pokolení.

26

Ty si tam predtým založil zem, a dielom tvojich rúk sú nebesia;

27

ony zahynú, ale ty stojíš, a všetky zvetšejú ako rúcho; zameníš ich ako odev, a budú zamenené.

28

Ale ty si ten istý, a tvojim rokom nebude konca.

29

Synovia tvojich služobníkov budú bývať, a ich semeno bude stáť pevne pred tebou.